Aktuality

Medzihviezdnu kométu pozorujú aj na Skalnatom plese

Vložil(a): A. Nozdrovická, 17.9.2019, videné 249-krát

Prišiel z medzihviezdneho priestoru a nie je súčasťou našej slnečnej sústavy. Má kometárnu povahu – okolo Slnka len preletí a nikdy viac sa do Slnečnej sústavy nevráti. Na konci augusta bol na Kryme objavený nový objekt Borisov, ktorý intenzívne pozorujú aj astronómovia zo Slovenskej akadémie vied na observatóriu na Skalnatom plese. Oddnes zapájajú do celosvetových pozorovaní tohto objektu aj veľký 1,3-metrový ďalekohľad.

„Ide o prvú medzihviezdnu kométu, keďže medziplanetárny objekt Oumuamua, ktorý preletel cez Slnečnú sústavu v roku 2017, mal asteroidálny charakter. Od objavu 30. augusta sa objekt Borisov spojite pozoruje, pričom po celom svete bolo získaných 261 meraní polohy na 17-dňovom oblúku dráhy,“ povedal doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc. z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici.

Z meraní vypočítali astronómovia predbežnú dráhu kométy voči Slnku, kde jedným z parametrov je tzv. numerická excentricita.

„Jej hodnota charakterizuje tvar dráhy – ak je excentricita medzi nulou a jednotkou, dráha je eliptická so Slnkom v jednom ohnisku. Pre excentricitu väčšiu ako jednotka je dráha hyperbolická, čo znamená, že kométa okolo Slnka len preletí a nikdy viac sa do Slnečnej sústavy nevráti – ide o jednorazové stretnutie telies. Pri objekte Borisov vyšla excentricita až 3,43, takže o hyperbolickej dráhe, a teda medzihviezdnom pôvode, nemôže byť pochýb,“ povedal Ján Svoreň.

V čase objavu bola kométa Borisov vzdialená tri astronomické jednotky od Slnka. Najbližšie k Slnku bude 8. decembra 2019 vo vzdialenosti 2,025 astronomickej jednotky (za dráhou Marsu). V stredných a veľkých ďalekohľadoch je viditeľná ráno pred východom Slnka. Najbližšie k Zemi bude 28. decembra 2019, viditeľná bude už len tesne nad obzorom. Po Novom roku nebude z našich zemepisných šírok pozorovateľná, dobré podmienky pre pozorovanie veľkými ďalekohľadmi budú na južnej pologuli.

„Astronómovia postupne spresňujú dráhu a získavajú fyzikálne pozorovania. Údaje sú zatiaľ neisté, postupne sa budú zlepšovať. Zatiaľ máme odhad priemeru kometárneho jadra na úrovni 2 až 16 km. Hlavne nás zaujíma, či zloženie kometárnych plynov a prachu bude rovnaké ako pri kométach našej Slnečnej sústavy, alebo sa bude niečím líšiť,“ dodal Ján Svoreň. (huc)

Foto: AÚ SAV

Príloha

Na snímke kométa Borisov (označená úsečkami) na 4-minútovej snímke z 13. septembra 2019. Snímku získali M. Pikler a M. Husárik pomocou 0,61-m ďalekohľadu observatória Astronomického ústavu SAV na Skalnatom plese. Obrazy hviezd sú predĺžené vďaka pohybu ďalekohľadu, ktorý počas expozície sledoval pohyb kométy medzi hviezdami.