Aktuality

Košickí vedci monitorujú environmentálne zaťaženie na Zemplíne

Vložil(a): A. Nozdrovická, 27.8.2019, videné 405-krát

Medzi najzávažnejšie kontaminanty v životnom prostredí patria polychlórované bifenyly (PCB) a neesenciálne ťažké kovy, ktoré sa kumulujú a dlhodobo pretrvávajú vo všetkých zložkách ekosystému. Nebezpečné sú najmä vo vodnom prostredí, kde sa dostávajú do rastlín, bezstavovcov aj vyšších živočíchov. Hoci predstavujú reálne riziko pre ľudské zdravie, ich skutočné množstvo rozptýlené v prostredí je často málo známe. Odstrániť túto medzeru sa podujali vedci z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach, ktorí aktuálne začali realizovať projekt  APVV Komplexný monitoring a hodnotenie environmentálnych rizík výskytu PCB a ortuti v oblasti Zemplína (Slovensko), jedného z najviac ekologicky ohrozených území Európy.

Na projekte, ktorý sa realizuje v rokoch 2019 – 2023, sa podieľajú členovia riešiteľského kolektívu, pracujúci na Oddelení systematiky a Oddelení environmentálnej a rastlinnej parazitológie PaÚ SAV. Ich vedecké aktivity zahŕňajú výskum v oblasti ekológie, environmentálnej parazitológie, ekotoxikológie, biodiverzity, systematiky a cytogenetiky mnohobunkových druhov parazitov. Zodpovedným riešiteľom projektu je RNDr. Mikuláš Oros, PhD. „Projekt sa zameriava na riešenie dôležitého environmentálneho problému, znečistenia vodnej nádrže Zemplínska šírava patriacej k najviac ľudskou činnosťou znečisteným oblastiam na Slovensku. Naším cieľom je uskutočniť  prvý komplexný monitoring polychlórovaných bifenylov a ortuti pomocou štandardných fyzikálnych a chemických metód, ako aj nepriamych indikačných postupov s využitím rýb a parazitických organizmov ako bioindikátorov. Zvláštnu pozornosť tiež budeme venovať sledovaniu priestorového rozšírenia PCB zlúčenín do priľahlých oblastí povodia Bodrogu.“

Košickí parazitológovia už začali so zberom biologických materiálov, zatiaľ na riekach Latorica a Bodrog. Zaujímajú ich ryby, parazity, sedimenty i vodné rastliny. Odobrali prvé vzorky, ktoré už analyzujú v ústavných laboratóriách v Košiciach. Z rýb ich budú spočiatku zaujímať predovšetkým sumce a kapry, ktoré sa dožívajú viac rokov (15-20-ročné). Prečo práve staršie ryby? „V nich sa najviac kumulujú PCB látky a kovy,“ vysvetľuje M. Oros. Na našu námietku, že tie žijú najmä vo vodnej nádrži Zemplínska šírava a je lotériou, či a aká ryba sa chytí na háčik, čo môže značne zabrzdiť realizáciu projektu, odpovedal: „Šírava je revírom v režime ´chyť a pusť´. To znamená, že všetko, čo ulovíte, musíte pustiť späť do vody. My sme ale držiteľmi Osobitného povolenia na rybolov na vedeckovýskumné účely, vydaného Ministerstvom životného prostredia SR, ktoré nám umožňuje lov rýb pre zabezpečenie fungovania nášho projektu. Vzhľadom na to, že potrebujeme získať aj vekovo staršie ryby, sme sa však rozhodli využiť aj maratón v love kapra, ktorý spoluorganizuje Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina s MsO SRZ Michalovce. Preto sme sa obrátili na SRZ – Rada Žilina so žiadosťou o súhlas s odberom ulovených rýb počas týždňového maratónu v love kapra s názvom Zemplínsky kapor. Prednedávnom sme dostali odpoveď podpísanú jeho ichtyológom Ing. Stanislavom Gécim, že pre potreby nášho výskumného projektu nám povoľujú v určitých množstvách odber uloveného kapra rybničného, sumca veľkého, amura bieleho i pleskáčov.“ Súhlasné stanovisko SRZ, s ktorým Parazitologický ústav SAV dlhodobo spolupracuje, výskumníkov potešilo a riešiteľský tím dúfa, že lov bude úspešný a oni budú mať v dňoch 17. až 20. septembra poriadnu zaberačku pri odbere vzoriek.

Zaujímalo nás, prečo sa vedci zamerali práve na oblasť Zemplína, vodnú nádrž Šírava a rieky Latorica, Laborec a Bodrog. „Polychlórované bifenyly sa počas socializmu vyrábali nepretržite 25 rokov v neďalekom chemickom závode Chemko Strážske. Po zastavení výroby zostali tony toxického odpadu nielen v areáli podniku, ale došlo k rozsiahlemu zamoreniu sedimentov v odpadovom kanáli, v rieke Laborec i v Zemplínskej šírave. Samozrejme, že sa dostali aj do rýb. Preto sa neodporúča konzumovať ryby zo Zemplínskej šíravy a južne od nej, čo uvádza aj Rybársky poriadok na rok 2019, ktorý vydalo Ministerstvo životného prostredia SR,“ objasňuje Mikuláš Oros. 

Počas nasledujúcich štyroch rokov bude riešiteľský tím okrem iného zisťovať koncentrácie vybraných kongenérov PCB a ortuti v sedimentoch, rybách a ich parazitoch, voľne žijúcich a parazitických nematódach a vodných rastlinách. Voľne žijúce a parazitické bezstavovce (háčikohlavce, pásomnice a nematódy) sa využijú na hodnotenie kontaminácie prostredia a bude sa testovať ich spoľahlivosť v bioindikácii vysokomolekulárnych organických polutantov. Medzi ciele projektu patrí aj zisťovanie potenciálneho vplyvu PCB znečistenia na vznik štrukturálnych abnormalít chromozómov a výskyt B chromozómov pri rybích parazitoch. O výsledkoch výskumného projektu bude informovaná odborná verejnosť, ako aj kompetentní zodpovední.

Katarína Čižmáriková

Foto: archív Mikuláša Orosa

Príloha

S exemplárnym sumcom zapózoval RNDr. Mikuláš Oros, PhD., z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach, zodpovedný riešiteľ projektu. Bol ulovený v Latorici, ktorú košickí parazitológovia tiež budú monitorovať.
Príloha

Člen riešiteľského tímu MVDr. Daniel Barčák, PhD., pri odoberaní vodných rastlín z rieky Bodrog.
Príloha

RNDr. Martina Orosová, PhD., a RNDr. Tímea Brázová, PhD., na „domácej pôde“, v laboratóriu Parazitologického ústavu SAV v Košiciach pri odbere jednotlivých orgánov rýb na analýzu PCB a ťažkých kovov.