Aktuality

Reforma poľnohospodárskej politiky EÚ nezlepší životné prostredie

Vložil(a): S. Ščepán, 19.8.2019, videné 351-krát

Súčasný návrh reformy Spoločnej Poľnohospodárskej Politiky EÚ (SPP) s najväčšou pravdepodobnosťou nezlepší ochranu životného prostredia, tvrdí tím vedcov v časopise Science. Výskum realizovali popredné inštitúcie v Nemecku - Centrum Integrovaného Výskumu Biodiverzity (iDiv), Helmholtz Centrum pre Environmentálny Výskum (UFZ) a Univerzita v Göttingene. Ppodieľal sa na ňom aj Ústav krajinnej ekológie SAV. Hoci sa EÚ zaviazala k agende udržateľného rozvoja, návrh reformy SPP neodzrkadľuje túto skutočnosť.

Vedci na základe analýzy 450 vedeckých článkov študovali, ako návrh Spoločnej Poľnohospodárskej Politiky EÚ pre obdobie po roku 2020 napomáha dosiahnutiu cieľov pre udržateľný rozvoj a k splneniu očakávaní verejnosti ohľadom vyššej environmentálnej účinnosti SPP. Záver? Navrhovaná SPP predstavuje jasný krok vzad v porovnaní so súčasnou SPP. Autori poukazujú na fakt, že prebiehajúci proces reformy Spoločnej Poľnohospodárskej Politiky stále ešte umožňuje začleniť do jej výslednej verzie opatrenia, ktoré rešpektujú vedecké poznatky a požiadavku verejnosti riešiť zhoršovanie životného prostredia vrátane zmeny klímy.

Poľnohospodárske územie pokrýva 174 milión hektárov, čiže 40% plochy EÚ (na Slovensku je to takmer 50%). Medzivládna vedecko-politická platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) identifikovala intenzifikáciu využitia krajiny, predovšetkým poľnohospodárstvom, ako najhlavnejšiu príčinu poklesu biodiverzity a ponuky ekosystémových služieb. Vedci kritizujú, že EÚ mieni zachovať niektoré z opatrení SPP, ktoré boli dokázateľne neúčinné, škodlivé k životnému prostrediu a sociálne neférové. Jedným z hlavných príkladov sú priame podpory na plochu.

Okolo 40 miliárd EUR, čo je približne 70% rozpočtu SPP, je vyplácaných farmárom výlučne na základe výmery poľnohospodársky využívanej pôdy. Ich neefektívnosť sa prejavila v nerovnomernom rozdelení zdrojov - 1,8% prijímateľov dostáva 32% peňazí, únikom peňazí smerom k prenajímateľom pôdy a ne-farmárom, deformácii trhu a neschopnosti zastaviť pokles vidieckej zamestnanosti. “Týmto kompenzačným platbám, ktoré boli zavedené v roku 1992 ako dočasné riešenie, chýba pevný vedecký základ,” hovorí poľnohospodársky ekonóm Sebastian Lakner z Univerzity v Göttingene. Táto kritika rezonovala už v roku 2013 pri priamych platbách v rámci tzv. “greeningu” (definovaného ako “oblasti ekologického záujmu”).  Avšak “greening” bol potlačený politickým tlakom počas procesu poslednej reformy a skončil ako neefektívny nástroj.

Druhý pilier SPP, nazývaný „Program rozvoja vidieka“ ponúka omnoho lepšie nástroje pre ochranu biodiverzity a zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy. V súčasnosti majú environmentálne nástroje v druhom pilieri niekoľko násobne menší rozpočet ako má prvý pilier  a Európska komisia ho navrhuje ešte výrazne znížiť v nadchádzajúcich rokoch (o 28%). Podľa vedcov tým ohrozuje životné prostredie aj vidiecke obyvateľstvo. „Slovensko patrí ku krajinám EÚ, ktoré využívajú možnosť presunu rozpočtu medzi piliermi a v prebiehajúcej SPP znížilo rozpočet druhého piliera o viac ako 20%, čo vytvára ešte kritickejšiu situáciu pre zachovanie rozmanitosti slovenskej vidieckej krajiny,“ upozorňuje Peter Bezák z Ústavu krajinnej ekológie SAV.

Vedci sa domnievajú že hlavným dôvodom pre environmentálne škrty je nevyvážený  proces reformy SPP, ktorý dáva silným lobistickým skupinám veľké možnosti ovplyvniť reformný proces a presadzovať vlastné záujmy, pričom neakceptuje dôležitých hráčov z vedy, výskumu a spoločnosti. „Záujmy lobistických skupín jednoznačne prevážili výsledky vedeckých výskumov a verejný záujem,“ hovorí Dr. Guy Pe'er. Podľa výskumu EÚ, 64% farmárov a 92% ostatných občanov sa vyjadrilo, že SPP by mala zlepšiť svoju účinnosť vzhľadom k ochrane životného prostredia a klímy.

Pe'er a Lakner vidia v novozvolenom Európskom Parlamente príležitosť pozmeniť reformný proces SPP smerom k naplneniu požiadaviek  medzinárodných záväzkov EÚ a očakávaní verejnej mienky: „Sú dostatočné vedecké dôkazy o tom, čo funguje a čo nie, najmä vzhľadom k životnému prostrediu“ hovorí Guy Pe’er. „Malo by byť prioritným záujmom Európskej komisie využívať peniaze daňových poplatníkov efektívnejšie na podporu verejných cieľov ako napríklad zachovanie biodiverzity alebo udržateľné poľnohospodárstvo,“ dodáva Sebastian Lakner.

Začiatok záverečného kola rokovaní o novej SPP medzi Európskou Komisiou, Európskou Radou a Európskym Parlamentom sa očakáva na jeseň 2019. (spn.mh)

Link na publikovaný text v Science:

https://science.sciencemag.org/content/365/6452/449

 

 

 

Príloha

Science magazine
Príloha

Hriňová