Aktuality

Pristátie na Mesiaci dojíma aj po polstoročí

Vložil(a): A. Nozdrovická, 19.7.2019, videné 409-krát

Zvedavosť, nadšenie i dojatie bolo cítiť v košickom Kine Úsmev v stredu 17. júla po zhliadnutí dokumentárneho filmu Apollo 11 a následnej diskusii organizovanej Veľvyslanectvom USA v Slovenskej republike. Od chvíle, keď sa ľudská noha prvý raz dotkla povrchu Mesiaca, totiž uplynie 20. júla už päťdesiat rokov.

Polstoročie po panenskom pristátí na Mesiaci sa pootvorili bohaté archívy NASA, aby o preslávenej ceste vydali v ohromujúcej audiovizuálnej kvalite zatiaľ neuverejnený materiál. Výsledkom je 93-minútový dokumentárny film v réžii Todda Douglassa Millera, ktorý zachytáva prípravu tisícok odborníkov na pristátie človeka na Mesiaci. Na deväťdňovú púť sa vydala trojčlenná posádka kozmonautov Neil Armstrong, Buzz Aldrin a Mike Collins. „Je to malý krok pre človeka, no obrovský skok pre ľudstvo,“ tak znie pamätný výrok jej veliteľa, Neila A. Armstronga, ktorý ako prvý človek vystúpil na povrch Mesiaca.

A tak, ako zaznel potlesk v kozmickom stredisku po pristátí vo filme, spontánne zatlieskali aj diváci v kine Úsmev. Dodnes je pristátie na Mesiaci jednou z najemotívnejších udalostí v histórii ľudstva. Dychtiví záujemcovia o kozmický výskum takmer do nohy zostali v premietacej sále aj na diskusiu pod názvom Skúsime to cez Mesiac, na ktorú ich pozvalo Veľvyslanectvo USA. Odpovede na otázky, ako si Slováci pamätajú na 20. júl 1969; čo táto misia znamenala pre Američanov a či sa investícia do výskumu vesmíru oplatí, spolu hľadali kozmický konštruktér Ing. Ján Baláž, PhD., z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, RNDr. Vojtech Rušin, DrSc., z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, Daniel Straka – výkonný riaditeľ  Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity a Griffin Rozell, hovorca Veľvyslanectva USA, moderovala jeho kolegyňa Natália Pindrochová.

Na úvod diskusie moderátorka uviedla, že tento film Košičania videli ako prví na Slovensku (v Bratislave ho premietnu v sobotu 20. júla o 18:30 hod. v Kine Lumiére – pozn. aut.). „V ľudskej povahe je dobývať a človek určite pôjde znovu na Mesiac a aj na Mars, len otázka znie: kedy?“ odštartovala hodinovú diskusiu s poznámkou, že takéto misie stoja veľa peňazí. S tým súhlasil aj Ján Baláž, ktorý argumentoval, že je veľmi dôležité podporovať kozmický výskum a vývoj, čo má význam aj pre iné oblasti, ktoré potom môžu využívať vesmírne technológie, materiály atď. Pamätník mesačnej misie Vojtech Rušin povedal, že po zhliadnutí nového dokumentárneho filmu je vo väčšom vytržení než v roku 1969. „Vnímal som to ako úžasný technický pokrok a výsledok práce celej masy ľudí. A až teraz sme videli, že mesačné trio kozmonautov malo aj problémy. Prekvapilo ma, že posledných pár sekúnd riadil Armstrong.“ Priznal sa, že viac prežíval let Eugenea Andrewa „Gene“ Cernana v Apollo 10, ktorý bol po otcovi slovenského a po matke českého pôvodu. Apollo 10  naviedol na obežnú dráhu Mesiaca a lunárny modul zostúpil len 16 km nad jeho povrchom. Čo chýbalo, aby Cernan bol prvým človekom na Mesiaci? Celkove absolvoval tri lety do vesmíru a doteraz je posledným človekom, ktorý zatiaľ stál na povrchu Mesiaca (1972). Vojtech Rušin zároveň poznamenal, že mu vo filme chýbalo meno Wernhera von Brauna, hlavného konštruktéra nosnej rakety Saturn V. Diskutujúci odpovedali aj na otázky z pléna, prečo je toľko pochybností a legiend o pristátí človeka na Mesiaci, koľko by to stálo dnes (pred 50 rokmi 25 mld. dolárov), či je šanca v najbližších rokoch navštíviť inú planétu. Všetci sa zhodli, že Apollo 11 predbehlo čas, ale je fantastické, že sa tak stalo v našej dobe. (kč)

Foto: Veronika Židová

Príloha

Po zhliadnutí dokumentu Apollo 11 sa rozvinula bohatá diskusia. Na otázky Košičanov odpovedali zľava Ján Baláž (ÚEF SAV), Vojtech Rušin (Astronomický ústav SAV), Daniel Straka (SOVVA), Griffin Rozzel a moderátorka Natália Pindrochová (Veľvyslanectvo USA).
Príloha

Téma o vesmíre a najmä pristátí na Mesiaci prilákala množstvo zvedavcov.
Príloha

Ján Baláž (vľavo) sa celý svoj vedecký život zaoberá kozmickým konštruktérstvom, astronóm Vojtech Rušin pôsobí na oddelení fyziky Slnka.