Aktuality

Nájdi v sebe vedca: Vyhodnotenie dotazníka spokojnosti

Vložil(a): A. Nozdrovická, 18.6.2019, videné 313-krát

Vedci z vybraných ústavov SAV (Ústav materiálov a mechaniky strojov, Ústav polymérov, Centrum experimentálnej medicíny, Chemický ústav, Ústav anorganickej chémie a Centrum spoločenských a psychologických vied) v spolupráci s občianskym združením All4Science, o. z., a s podporou pracovnej skupiny Experimentálnej kardiológie SKS sa rozhodli zmapovať záujem o vedu na bežnej bratislavskej škole (Základná škola Pavla Marcelyho v Bratislave) a cez názory žiakov zistiť, čo by bolo vhodné zmeniť na klasickom vyučovaní, aby mali žiaci o štúdium seriózny záujem a postarali sa o modernú krajinu budúcnosti prostredníctvom poznania, kritického myslenia a rešpektu. Projekt Nájdi v sebe vedca sa konal už po tretí raz.

„Veda ako objavovanie zákonitostí v prírode a spoločenskom správaní je jedným z hlavných pilierov rozvinutej spoločnosti a predstavuje to, čo ženie ľudstvo vpred a to je poznanie. Bez poznania nie je hybná sila pre rozvoj a konkurencieschopnosť v rozvinutom a rozvojovom svete, nie je rešpekt v spoločnosti, čo v konečnom dôsledku vedie k jej destabilizácii a úpadku,“ približuje filozofiu projektu Nájdi v sebe vedca Martin Nosko z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV.

O potrebe rozvíjať záujem o vedu svedčia aj výsledky testovania PISA, ktoré poukazujú na klesajúcu vedeckú gramotnosť našich žiakov, ktorá sa nachádza pod priemerom EÚ. Testovanie vedeckej gramotnosti PISA nie je zamerané na overovanie definícií, ale skôr na schopnosť vedecky vysvetľovať fenomény, hodnotiť a navrhovať metódy bádania či interpretovať a evidovať dáta. To sú oblasti, v ktorých naši žiaci zlyhávajú napriek tomu, že majú porovnateľné množstvo poznatkov.

Projekt Nájdi v sebe vedca, ktorý už po tretí rok organizovali vedci z ústavov SAV (z projektu vzišlo občianske združenie All4Science, o. z.), navštívilo spolu zhruba 530 žiakov (celkovo ide o asi 1050 návštev). Hlavným cieľom projektu je priviesť žiakov druhého stupňa základných škôl k vede a nadchnúť ich pre ňu. Cieľom bolo netradičnou formou získať ich záujem o vzdelávanie a interaktívne poskytnúť doplňujúce informácie zo života priamo nadväzujúce na učebné osnovy z vybraných predmetov – technickej výchovy, fyziky, biológie a chémie. Akcia sa koná v laboratóriách ústavov Slovenskej akadémie vied pod vedením odborníkov – samotných vedcov.

Výsledky

Z dotazníka spokojnosti (vyplnilo ho zhruba 64 % žiakov) jednoznačne vyplýva, že žiaci druhého stupňa základnej školy vnímajú vedu pozitívne a viac než 90 % žiakov hodnotilo návštevu ústavov SAV za veľmi alebo skôr zaujímavú (obr. 1), pričom pre väčšinu opýtaných boli prezentované témy zrozumiteľné (obr. 2) a návšteva splnila ich očakávania (obr. 3). Len pre 1,7 % opýtaných bola prezentácia ústavov SAV nezaujímavá.

Veľmi vyrovnané sú názory na výber budúceho povolania; 40,4 % detí by nechcelo vykonávať prácu vedca;  naopak 29,3 % žiakov deklaruje, že by si vedeli predstaviť prácu vedca a nerozhodnutých je asi 29,3 % opýtaných (obr. 4). V porovnaní s predchádzajúcim rokom (2018) ide o takmer rovnaké čísla: prácu vedca nechcelo vykonávať 40,2 % detí, vedelo si ju predstaviť 17,6 % a nerozhodnutých bolo 30,8 %.

Na záver bolo na žiakoch, aby napísali, čo im v škole chýba a ako by „okorenili“ vyučovacie hodiny. Až 67 % žiakov navrhuje vyučovanie hravou formou s prvkami experimentovania a zážitkového vzdelávania s komplexným myslením (napr. chodiť do prírody, zabezpečiť viac pozorovaní, praktických aktivít, hlavolamov, interaktívnych videí a pod.), 5 % žiakov by chcelo viac samostatnej práce na projektoch, 10 %  by vymenilo učiteľa a pre 13 % je systém, v ktorom sa učia, vyhovujúci.

Z dotazníka sa dá jednoznačne povedať, že žiakom druhého stupňa sa podstata poznania páči, len nie je nastavený systém na jeho uchopenie a využitie pre prospech budúcnosti v spoločnosti. Žiaci sú motivovaní učiť sa pomocou praktických úloh, vlastného experimentovania a pozorovania a máme v súčasnosti k dispozícii aj dostatok materiálov a možností, ale nevieme ich zatiaľ správne implementovať do škôl. Prekážkou môže byť slabá informovanosť alebo motivácia samotných učiteľov, ktorí v rámci pedagogického vzdelávania neboli tiež príliš vedení k prílišnému experimentovaniu na hodinách. Spolu s množstvom učiva, ktoré majú žiaci ovládať, sa zdá, že zostáva  len málo času na experimentovanie a učenie sa „hrou“. Spolupráca so SAV otvára dvere nielen zvýšenej motivácii a záujmu žiakov o vedu, ale aj spolupráci so samotnými učiteľmi, ako preniesť viac experimentovania a praktických ukážok do svojich hodín.

Spracovanie správy a štatistických údajov – Martin Nosko, ÚMMS SAV, Vladimíra Čavojová, CSPV SAV, Alena Šišková, Ústav polymérov SAV

Na zbieraní dát sa podieľali pracovníci Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, Ústavu polymérov SAV, Centra experimentálnej medicíny SAV spolu s pracovnou skupinou Experimentálnej kardiológie SKS, Chemického ústavu SAV, Ústavu anorganickej chémie SAV a Centra spoločenských a psychologických vied SAV. 

Príloha

Obr. č. 1: Nakoľko zaujímavá bola pre teba návšteva na výskumnom ústave Slovenskej akadémie vied.
Príloha

Obr. č. 2: Nakoľko zrozumiteľné bolo pre teba to, čo si sa tu dnes dozvedel/a?
Príloha

Obr. č. 3: Splnila návšteva tvoje očakávania?
Príloha

Obr. č. 4: Vedel by si si v budúcnosti predstaviť, že by si pracoval ako vedec/vedkyňa?