Aktuality

Väčšina Slovenska si stále nemyslí, že ženy sú rovnako dobre líderky

22.3.2019, otvorené 950-krát

 

Iba polovica slovenskej spoločnosti si myslí, že ženy sú rovnako dobré politické líderky ako muži. Názory mužov a žien sa pritom výrazne líšia: takmer dve tretiny mužov (64 %) súhlasia, že muži sú lepší politickí lídri ako ženy a 59 % mužov súhlasí, že muži vedia lepšie riadiť firmy ako ženy. Vyplýva to z výskumu EVS, ktorý k 2. kolu prezidentských volieb v SR spracovala Alexandra Matejková zo Sociologického ústavu SAV.

„O schopnostiach žien v riadiacich funkciách najviac pochybujú mladí muži vo veku od 25 do 34 rokov, kde viac ako štvrtina z nich sa úplne stotožňuje s presvedčením, že muži sú lepší politici a riaditelia firiem,“ približuje výsledky A. Matejková.

V prvom medzinárodnom porovnaní ôsmich stredoeurópskych krajín má však na Slovensku pohľad preferujúci schopnosti mužov zastávať a vykonávať vrcholové politické a riadiace funkcie relatívne najväčšiu podporu: napr. Na Slovensku sa trikrát viac mužov prikláňa k názoru, že muži sú lepší politickí lídri než ženy ako v Chorvátsku (kde aktuálne pôsobí na prezidentskom poste žena).

„Slovenskí respondenti a respondentky pokladajú rovnaké práva mužov a žien za druhý najvýraznejší znak demokracie (po slobodných voľbách), napriek tomu si rodové stereotypy a tradičné delenie rodových rolí v slovenskej verejnosti stále udržiava vysokú podporu,“ objasňuje sociologička.

 (Podrobnejšie v tlačových správach SÚ SAV ku 8. marcu 20188. marcu 2019.)

Pohľad na schopnosť mužov a žien zastávať určité funkcie je preto formovaný predstavou, podľa ktorej majú muži a ženy odlišné danosti pre výkon jednotlivých povolaní. Jednými z takto vnímaných povolaní sú posty politických lídrov či zastávanie riadiacich funkcií vo firmách. V súvislosti s touto skutočnosťou sa vo výskume objavilo niekoľko otázok zisťujúcich názory na schopnosť žien vykonávať funkcie, ktoré spoločnosť často vníma ako pozície typicky zastávané mužmi.

Muži a ženy ako politickí lídri

Politika je jednou z oblastí, ktorá sa tradične považuje za mužskú doménu. Toto vnímanie je ešte intenzívnejšie v prípade najvyšších, tzv. líderských pozícií v politike. „Či tento pohľad pretrváva, sme zisťovali otázkou merajúcej mieru súhlasu s tvrdením, že vo všeobecnosti sú muži lepší politickí lídri ako ženy,“ hovorí A. Matejková a udáva výsledky, medzi mužmi a ženami môžeme vidieť značné rozdiely v hodnotení líderských schopností žien v politike. Takmer dve tretiny mužov (64 %) súhlasí s tým, že muži sú lepší politickí lídri ako ženy. Na druhej strane 58 % žien s tým nesúhlasí a ženy nepovažuje za horšie politické líderky.“ (Graf č. 1)

Vek a vzdelanie

Pri skúmaní postoja žien podľa ich veku, platí, že so zvyšujúcim sa vekom u žien mierne rastie súhlas s názorom, že muži sú lepší politickí lídri ako ženy. Najsilnejší nesúhlas s výrokom – 82 % – je vo vekovej kategórii od 18 do 24 rokov. Naopak najväčší súhlas zaznamenávame pri najstaršej vekovej kategórii žien vo veku 65 rokov, kde prevažuje súhlas s výrokom (57 %).

Pri mužoch pozorujeme opačný efekt. „Na Slovensku prevažuje skupina mužov, ktorí súhlasia s tým, že muži sú lepší politickí lídri ako ženy. Skôr alebo úplne s týmto výrokom súhlasilo 64 % mužov,“ vysvetľuje A. Matejková a dodáva, že vysoké percento súhlasiacich je aj medzi mladými, vo vekovej kategórií od 18 do 24 rokov, kde si 62 % odpovedajúcich myslí, že muži sú lepší politickí lídri. Zároveň viac ako štvrtina mladých mužov vo veku od 25 do 34 rokov úplne súhlasí s tým, že muži sú lepší lídri ako ženy. Naopak, relatívne najmenšiu mieru súhlasu nachádzame v skupine mužov vo veku od 35 do 44 rokov.

Názory na schopnosť žien byť politickými líderkami sa líšia aj v závislosti od dosiahnutého vzdelania. Stupeň dosiahnutého vzdelania súvisí s pohľadom na analyzovaný výrok rovnako pri mužoch aj pri ženách – platí, že respondenti s vysokoškolským vzdelaním častejšie nesúhlasia s tvrdením, že muži sú lepší politickí lídri ako ženy. S výrokom úplne alebo skôr nesúhlasí 65 % vysokoškolsky vzdelaných žien a 43 % vysokoškolsky vzdelaných mužov. S výrokom úplne nesúhlasí až štvrtina (26 %) vysokoškolsky vzdelaných žien a 15 % vysokoškolsky vzdelaných mužov. Na druhej strane 21 % vysokoškolsky vzdelaných mužov úplne súhlasí s výrokom. (Graf č. 2)

Muži a ženy na čele firiem

Medzi ďalšie pracovné miesta, ktoré v oveľa väčšej miere obsadzujú muži, patria pozície vo vrcholovom manažmente. Predstava, že ženy nie sú rovnako dobré na vedúcich a riadiacich pozíciách vo firmách ako muži, je v slovenskej spoločnosti rozšírená o niečo menej ako pri politických schopnostiach. Výskum zisťoval súhlas s tvrdením, že vo všeobecnosti vedia muži lepšie riadiť firmy ako ženy. Podobne ako v prípade politického líderstva, pohľad  mužov a žien sa líši aj v názore na schopnosti žien a mužov zastávať top funkcie vo firmách. Zatiaľ čo 59 % mužov si myslí, že na vedúce pozície vo firmách sú lepší muži ako ženy, 61 % žien s týmto tvrdením nesúhlasí, pričom úplný nesúhlas vyjadruje štvrtina žien,“ upresňuje výsledky výskumu sociologička. (Graf č. 3)

Pri názoroch žien podľa veku platí, že najvyššie percento úplne alebo skôr nesúhlasiacich (83 %) s výrokom, že muži vedia lepšie riadiť firmy ako ženy nachádzame v najmladšej vekovej kategórií žien od 18 do 24 rokov, kde zároveň až 39 % vyjadruje úplný nesúhlas s výrokom. Vo vekovej kategórii žien od 25 do 64 rokov sa percento nesúhlasu pohybuje približne na úrovni dvoch tretín. Na druhej strane, najviac s ponúkaným výrokom (55 %) súhlasia najstaršie ženy vo veku 65 rokov a viac.

Najvyššie percento mužov, ktorí s výrokom súhlasia je vo veku od 25 do 34 rokov, a to až 65 %. Podobne vysoké percento súhlasiacich mužov nachádzame tiež v kategórii od 45 do 55 rokov (63 %), a potom v najvyššej vekovej kategórii mužov starších ako 65 rokov (63 %). Naopak, najmenej súhlasný postoj majú muži vo veku od 35 do 44 rokov, kde viac ako polovica  (53 %) nesúhlasí s tvrdením, že muži vedia lepšie riadiť firmy ako ženy. „Možno tak konštatovať, že schopnosti žien vo vrcholových pozíciách v politike a v podnikaní najviac podceňujú mladí muži vo veku od 25 do 34 rokov, z ktorých až štvrtina (25 %) úplne súhlasí s názorom, že muži sú lepší v riadení firiem ako ženy,“ spresňuje autorka výskumu.

Dosiahnuté vzdelanie súvisí s odpoveďami na otázku o schopnosti mužov a žien riadiť firmu veľmi podobne ako pri predchádzajúcej otázke.

Rovnako platí, že so zvyšujúcim sa vzdelaním u mužov aj u žien klesá súhlas s výrokom o lepších riadiacich schopnostiach mužov, pri ženách je však tento pokles výraznejší. Svoj nesúhlas s výrokom vyjadruje 66 % vysokoškolsky vzdelaných žien a 49 % vysokoškolsky vzdelaných mužov. (Graf č. 4)

Postavenie Slovenska v medzinárodnom porovnaní 16 krajín Európy

„Na obidve otázky týkajúce sa schopností mužov a žien zastávať určité funkcie sme sa pozreli v medzinárodnom kontexte. Prvý integrovaný súbor výskumu EVS umožňuje porovnať 16 krajín Európy: Slovensko, Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Holandsko, Španielsko, Poľsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko, Gruzínsko, Arménsko, Bielorusko, Rusko a Island. „V oboch prípadoch sa Slovensko umiestnilo na piatom mieste. Silnejšia podpora pre tvrdenie o lepších líderských schopnostiach mužov než na Slovensku je v Arménsku, Gruzínsku, Rusku a Bulharsku. V ostatných porovnávaných krajinách má pohľad, ktorý nižšie hodnotí schopnosti žien zastávať a vykonávať politické a riadiace funkcie menšiu podporu. Ak Slovensko porovnáme s Islandom, tak až 10-krát viac obyvateľov Slovenska si myslí, že muži sú lepšími politickými lídrami a riaditeľmi firiem ako na Islande,“ konštatuje A. Matejková. (Graf č. 5, 6)

Z údajov tiež vyplýva, že ak porovnáme osem krajín, ktoré sa politicky a kultúrne zaraďujú medzi stredoeurópske štáty (Slovensko, Česká republika, Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Poľsko, Slovinsko a Chorvátsko). „Môžeme konštatovať, že na Slovensku majú názory, ktoré preferujú schopnosti mužov zastávať a vykonávať politické a riadiace funkcie najväčšiu podporu. Pre porovnanie – až päťkrát viac obyvateľov Slovenska si myslí, že muži sú lepšími politickými lídrami a riaditeľmi firiem, ako napríklad v Nemecku,“ dodáva na záver Alexandra Matejková zo Sociologického ústavu SAV.

x x x

Výskum bol súčasťou Výskumu európskych hodnôt (EVS), ktorý sa na Slovensku uskutočnil na jeseň v roku 2017. Výskum európskych hodnôt (EVS: European Values Study) je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe (od r. 1983). Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažúcich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko (www.europeanvaluesstudy.eu). Na Slovensku sa výskum EVS realizoval v rokoch 1991, 1999, 2008 a 2017. Sociologický ústav SAV je od roku 1999 garantom Výskumu európskych hodnôt na Slovensku. (an)

Grafy: Alexandra Matejková, SÚ SAV

 

Príloha

Graf č. 2
Príloha

Graf č. 1
Príloha

Graf č. 3
Príloha

Graf č. 4
Príloha

Graf č. 5
Príloha

Graf č. 6