Aktuality

Chránené územia a rozpad smrekových porastov v ich okolí

Vložil(a): S. Ščepán, 8.11.2018, videné 239-krát

Približne od deväťdesiatych rokov minulého storočia sme svedkami postupného hromadného rozpadu smrečín na Slovensku. Zo začiatku to bol skôr regionálny problém, jeho rozmery však postupne narastali a po niekoľkých veľkých vetrových kalamitách a mimoriadne teplých a suchých rokoch rozpad smrekových porastov, sprevádzaný zvýšenou aktivitou podkôrneho hmyzu, prerástol do celoslovenského fenoménu.

Jedným zo základných predpokladov úspešného tlmenia podkôrneho hmyzu je včasné spracovanie napadnutých stromov a zvyškov po ťažbe, ktoré znamená asanáciu stromov pred vyletením a ďalším rozširovaním sa podkôrneho hmyzu. V prípade asanácie stromov, ktoré podkôrny hmyz už opustil, táto metóda nie je účinná a vedie k vytváraniu rozsiahlych odlesnených plôch bez dospelých stromov. V chránených územiach s bezzásahovým režimom sú tieto činnosti zakázané, resp. umožnené iba na výnimku. Za jednu z hlavných príčin súčasného problému s prudkým nárastom škôd spôsobených podkôrnym hmyzom lesnícka prevádzka často označuje ochranu prírody a presadzovanie prísne bezzásahového režimu v týchto chránených územiach, vrátane vylúčenia tzv. náhodnej ťažby. Keďže rozpor názorov na to, či sú bezzásahové chránené územia jednou z hlavných príčin súčasného stavu alebo nie, stále neutícha, rozhodli sme sa vniesť do situácie trochu svetla a pozrieť sa na problém optikou prísne vedeckej a objektívnej analýzy.

Keďže aj podľa údajov zo Zelených správ za posledné roky (zdroj: http://www.mpsr.sk/index.php?navID=123) je najvýznamnejším biotickým škodlivým činiteľom lykožrút smrekový (Ips typographus), zamerali sme sa na lesné porasty vhodné pre rozvoj tohto druhu. Kritérium výberu preto bolo viac ako 50%-né zastúpenie smreka vo veku minimálne 50 rokov. Pre analýzu sme vybrali Prírodné rezervácie a Národné prírodné rezervácie s najprísnejším – 5. stupňom ochrany, čiže s bezzásahovým režimom, v ktorých aspoň 5% výmery tvorili lesné porasty spĺňajúce vyššie uvedené kritéria. Pre analýzu tak bolo vybraných celkom 117 rezervácií. Okolo každej z vybraných rezervácií sme vyhotovili sériu neprekrývajúcich sa zón, tzv. „buffrov“ vo vzdialenosti do 100, 500, 1000 a 2000 m (ak tieto buffre zasiahli do inej rezervácie, táto časť bola z analýzy vylúčená). Zdrojom informácie o zdravotnom stave lesných porastov, resp. ich odumieraní sú verejne dostupné údaje z Národného lesníckeho centra – tzv. STALES (http://www.nlcsk.sk/stales/), ktoré hodnotia zdravotný stav lesov podľa stupňa defoliácie porastov (t.j. straty vegetačných orgánov – ihličia alebo lístia). Defoliácia nad 60% predstavuje silne poškodené porasty, kalamitné plochy alebo ťažbu. Identifikácia iba poškodených porastov v rámci jedného roka nám umožnila vytvoriť časový rad poškodení na území Slovenska od 2006 do 2017. Poškodené časti porastov sme započítali iba jeden krát v sledovanom období (2006-2017), t.j. nehodnotili sme dorastanie lesa, ani ďalšie poškodenie na tej istej ploche.

Výsledky ukázali, že z analyzovaných 117 lokalít nastal začiatok odumierania smrekových porastov mimo rezervácie až v 72 prípadoch, čo sú takmer dve tretiny prípadov. A iba v 9 prípadoch (menej ako desatina) bol začiatok odumierania smrekových porastov lokalizovaný v rezervácii. Pri zvyšných 36 rezerváciách sa to nami použitými metódami na základe nám dostupných údajov nedalo spoľahlivo určiť.

Celkovo najvyššie poškodenie bolo najčastejšie zistené v zónach 1000 m (od 500 do 1000 m, 23 lokalít) a 2000 m (od 1000 do 2000 m, 40 lokalít) zatiaľ čo v zónach bližších k rezervácii – 100 m a 500 m bolo najvyššie poškodenie zistené iba pri 19 a 23 lokalitách. Poškodenie lesa teda stúpa s rastúcou vzdialenosťou od rezervácie. Ak by však dôvod odumierania smrekových porastov bola nespracovaná vetrová kalamita v rezerváciách, najvyšší rozpad porastov z dôvodu tlaku podkôrneho hmyzu a sanitárnej ťažby by mal byť pozorovaný práve v bližších v zónach do 100 a 500 m (od 100 do 500 m) od hranice rezervácie. 

Tieto výsledky preukazujú, že hoci v ojedinelých prípadoch môže byť bezzásahové chránené územie zdrojom podkôrneho hmyzu pre okolité porasty, vo väčšine prípadov je tomu práve naopak – problém vznikne mimo rezervácie a odtiaľ sa šíri do okolia. Bezzásahové chránené územia preto nie sú zodpovedné za aktuálne ťažko zvládnuteľnú situáciu s odumieraním smrečín spojeným s prudko rastúcou aktivitou podkôrneho hmyzu.

Celú analýzu si môžete pozrieť na http://ife.sk/news/sk-analyza-vztahu-medzi-chranenymi-uzemiami-s-bezzasahovym-rezimom-a-rozpadom-smrekovych-porastov-v-ich-okoli/

Miroslav Blaženec, Mária Potterf, Rastislav Jakuš  Pavel Mezei, Peter Baláž

 

Príloha

Príklad vizualizácie poškodenia porastov v lokalite NPR Salatín a jej okolitých buffroch. Plochy smrekových porastov (viac ako 50%-né zastúpenie smreka vo veku minimálne 50 rokov) sú znázornené zelenou, plochy v rôznych stupňoch šedi predstavujú neprekrývajúce sa buffre. Stupňami žltej až červenej je zobrazené poškodenie porastov v jednotlivých rokoch (2006-2017).