Aktuality

Nepodložené presvedčenia nie sú neškodné

Vložil(a): S. Ščepán, 7.11.2018, videné 164-krát

Seminárom s dvomi atraktívnymi témami štartovali Týždeň vedy a techniky vedci z bratislavského Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Pondelkový podvečer si vyhradili na prednášky dvoch svojich doktorandov. Tému - prečo ľudia veria nezmyslom - prezentoval Mgr. Jakub Šrol.

Zaujal už údajmi z prieskumu The Harris Poll z roku 2013, ktoré okrem iného ukázali, že viac ako štyria z desiatich opýtaných občanov Spojených štátov amerických veria v duchov. Takmer tretina dôveruje astrológii, 26 percent verí na bosorky. Jakub Šrol však upozorňuje, že hoci podobné prieskumy sa na Slovensku neuskutočnili, je dôvod sa domnievať, že ľudia veriaci nezmyslom sú tu tiež a je ich dosť. „Je dôležité, aby sme vedeli odlíšiť, čo sú nezmysly a čomu sa oplatí veriť,“ povedal. Vedci k nezmyselným tvrdeniam pristupujú cez koncept vedecky nepodložených presvedčení. Podľa Jakuba Šrola je to veľmi široká skupina presvedčení, ktoré sú v rozpore so závermi vedeckého výskumu, sú založené na nepodložených tvrdeniach, poznatkoch, ktoré sú skreslené, alebo sú úplne vymyslené.

Pri hľadaní toho, ako ich odlíšiť od podložených informácií sa tento doktorand ďalej zameral na to, aké druhy nepodložených presvedčení poznáme, čím sa vyznačujú a prečo im ľudia zvyknú veriť. Spomenul paranormálne presvedčenia, ktoré poskytujú ilúziu kontroly nad dôležitými udalosťami v našich životoch, ktoré v skutočnosti nedokážeme sami ovplyvniť, hovorilo o sklone ľudí vidieť nezávislé udalosti ako vzájomne prepojené. Osobitnú pozornosť venoval konšpiračným presvedčeniam. Ako príklad použil útok na newyorské „Dvojičky“ a teórie, kto za ním stojí. I podozrenia, že farmaceutické spoločnosti šíria vírusy, aby zarobili na predaji liečiv, či názory, že za spoločenskými pohybmi v strednej Európe stojí magnát George Soros. J. Šrol pripustil, že často nie je ľahké rozoznať, čo je konšpiračná teória a čo realita. Najznámejší prípad je aféra Watergate. Upozornil na to, že konšpiračné teórie sú zväčšia formulované široko a vágne, a väčšinou nie je možné ich vyvrátiť. Autori a zástancovia akoby predkladali zbierku „dôkazov“ a dôkazy proti ignorujú, alebo spätne vysvetľujú v zhode s konšpiračnou teóriou. Jakub Šrol sa vo svojej prezentácii venoval aj takzvaným pseudovedeckým presvedčeniam. Za veľmi dôležitú vlastnosť označil tento doktorand vedecký skepticizmus, no upozornil, že za tento pojem sa veľmi často skrýva pseudoveda a prináša jednoznačné závery, jednoduché riešenia.

Upozornil tiež, že nepodložené presvedčenia nie sú neškodné. Ako hovoria výskumy, ľudia, ktorí veria niekoľkým, sú oveľa náchylnejší veriť ďalším. Navyše tieto presvedčenia majú podľa neho veľa negatívnych dôsledkov. Počnúc hrozbami, ktoré prináša nekritická viera alternatívnemu liečeniu, cez ideologickú radikalizáciu, popieranie vedeckých informácií, či znížené zapájanie sa do politického života.

V druhej časti seminára sa Mgr. Branislav Uhrecký zameral v nemenej zaujímavej prezentácii na emócie a na to, ako ich zvládame.

(pod)

Foto: sob

 

Príloha

Mgr. Jakub Šrol.