Aktuality

Vo zvolenskom gymnáziu o známych aj neznámych motýľoch

Vložil(a): A. Nozdrovická, 25.5.2018, videné 258-krát

Juniorskú vedeckú kaviareň nazvanú Motýle známe neznáme zorganizoval Ústav ekológie lesa SAV v spolupráci s Gymnáziom Ľ. Štúra vo Zvolene a Slovenskou spoločnosťou pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV v Bratislave. Konala sa v priestoroch gymnázia a pozvanie do nej prijala doktorandka v Ústave ekológie lesa Ing. Lenka Sarvašová. Okrem základných poznatkov z biológie a ekológie tohto charakteristického radu hmyzu ponúkla mladým poslucháčom aj mnohé zaujímavosti o motýľoch.

Lenka Sarvašová sa počas svojho doktorandského štúdia zameriava na húsenice a venuje sa im aj v dizertačnej práci, s ktorou práve v týchto dňoch finišuje. Pre študentov bolo prekvapením, že existujú aj mäsožravé húsenice. Zaujímalo ich, ako môžu húsenice prežiť v zime, či im vyhovuje teplota pôdy, kam sa ukryjú. V diskusii sa pýtali aj na rozmnožovanie motýľov, ich reprodukčné orgány. Uznanie gymnazistov si vyslúžili niektoré druhy za ich schopnosť vyletieť až do výšky 2000 metrov. Lenka Sarvašová tiež referovala, že na rozdiel od zdatných letcov existujú čeľade, ktorých zástupcovia nedokážu lietať, samičky stratili túto schopnosť. Zaznela aj otázka, či vlastní zbierku motýľov. Ďalší bol zasa zvedavý, či motýle pijú krv, takúto informáciu však doktorandka nemohla potvrdiť. Zisťovali tiež, prečo motýle inšpirujú umelcov, konkrétne autorov piesní. Na početných prezentovaných slajdoch nechýbali najväčšie druhy motýľov, predstavila aj motýle – migrantov z južnej Európy.

Lenka v prednáške zdôraznila význam motýľov ako súčasti potravinového reťazca, poukázala na ich úlohu opeľovačov rastlín. Vysvetlila, ako malé húsenice dokážu zmeniť mikroklimatické podmienky, keď odlistia celé stromy a umožnia tak rásť rastlinným druhom z nižšej etáže. Uviedla, že motýľov ubúda, čo sa týka druhov i počtu. Zmenili sa spôsoby obhospodarovania krajiny. Kedysi mozaikovito obhospodarované menšie políčka a lúky sa neskôr začali sceľovať do rozsiahlych polí, vysušili sa rašeliniská, zničili sa mnohé remízky. V súčasnosti sa používa viac hnojív, mnohé lúky a pasienky sa neobhospodarujú a zarastajú. Toto všetko ničí charakteristické biotopy motýľov. Na Slovensku už vyhynuli niektoré európsky významné druhy, ako sú ohniváčik hadovníkový, očkáň rašelinový, babôčka hájová, piadivka priadkovcovitá.

Po motýľoch prišla reč na lykožrúta. Otázku počas diskusie položila pani učiteľka, keďže sa stretla s dvomi rôznymi názormi na riešenie lykožrútovej kalamity na Slovensku. Doktorandka si poradila s odpoveďou na neľahkú otázku a upozornila, že kolegovia v Ústave ekológie lesa skúmajú rôzne druhy lykožrútov.

Študentov zaujímal program doktorandského štúdia. Lenka prezradila, čo stihla absolvovať počas štyroch rokov. Ústav ekológie lesa je jej školiacim pracoviskom a školiteľom špecialista na motýle RNDr. Ján Kulfan, CSc. Dozvedeli sa niečo aj z programu jej trojmesačného študijného pobytu na univerzite v španielskej Córdobe, kde bola práve pred rokom. Zaujala priblížením prírodných podmienok Španielska.

Katarína Sládeková, Ústav ekológie lesa SAV

Foto: autorka

Príloha

Lenka Sarvašová pri prezentácii
Príloha

Najväčšie motýle na svete
Príloha

Pohľad do auditória