Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Graf č. 1: Dôležitosť vybraných oblastí v našich životoch (podiel odpovedí „veľmi dôležité“)

Ako verejnosť hodnotí prácu a pracovný život

30. 4. 2018 | videné 1217-krát

Práca je pre obyvateľov Slovenska stabilne druhou najdôležitejšou hodnotou (po hodnote rodiny). Za veľmi dôležitú hodnotu vo svojom živote prácu v roku 2017 považovalo 67 % respondentov. Najdôležitejším aspektom, podľa ktorého ľudia posudzujú prácu a zamestnanie, je oblasť odmeňovania. „Dobrý zárobok“ označuje za dôležitý 85,8 % opýtaných. Pri hodnotení celkovej spokojnosti s prácou a zamestnaním sa obyvatelia Slovenska vyjadrujú prevažne pozitívne, a deklarujú spokojnosť so zamestnaním oveľa častejšie ako nespokojnosť. Vyplýva to z Výskumu EVS (výskum európskych hodnôt), ktorý od 27. septembra do 30. novembra 2017 robil Sociologický ústav SAV.

Podľa EVS prevláda vysoká miera súhlasu s názorom, že v čase nedostatku pracovných príležitostí má byť zamestnávanie slovenských občanov uprednostnené pred zamestnávaním prisťahovalcov.

V rámci výskumu ústav ďalej skúmal, aký význam pripisujú respondenti základným oblastiam ich života – figurovala pritom rodina, práca, náboženstvo, priatelia a známi, voľný čas a politika. Práca, ako jedna zo šiestich sledovaných základných oblastí života, je po rodine druhou najdôležitejšou životnou hodnotou. Za veľmi dôležitú ju považuje 67 % opýtaných.

Kvalita práce a pracovného života

Vo výskume boli respondentom predložené charakteristiky spojené s výhodnými pracovnými podmienkami (položky: dobrý zárobok / výhodná pracovný čas / dlhšia dovolenka), ako aj charakteristiky súvisiace so sebarealizáciou v práci (položky: práca, v ktorej možno niečo dosiahnuť / príležitosť uplatniť osobnú iniciatívu / zodpovedná práca).

Najčastejšie sa vyskytujúcou položkou pri hodnotení dôležitých aspektov práce je na Slovensku “dobrý zárobok” (85,8 %), v popredí je teda oblasť odmeňovania. Druhým najdôležitejším faktorom dobrej práce je výhodný pracovný čas, ktorého význam oproti roku 2008 vzrástol o takmer 20 percentuálnych bodov (na 66,3 %). Výhoda pracovného času tiež reprezentuje položky spojené predovšetkým s podmienkami práce. Môže to súvisieť aj so zvýšenými požiadavkami trhu práce na flexibilitu nielen u zamestnávateľov, ale aj zamestnancov a s potrebou harmonizovať rodinný a osobný život s pracovnými povinnosťami.

Tretím najčastejšie sa vyskytujúcim aspektom kvalitnej práce bola sebarealizačná položka – teda “práca, v ktorej možno niečo dosiahnuť” (49,6 %). Takmer rovnako často bola spomenutá aj ďalšia sebarealizačná položka –  “možnosť uplatniť osobnú iniciatívu” (47,3 %). Oba tieto aspekty poukazujú na skutočnosť, že mnohí ľudia vnímajú prácu aj ako oblasť, v ktorej môžu uplatniť svoje schopnosti a nájsť istú vnútornú osobnostnú sebarealizáciu, resp. vnútorné uspokojenie.

Dobrý zárobok častejšie zdôrazňovali obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (98 %), z Bratislavského (99 %) a Košického kraja (93 %), a najmenej obyvatelia Prešovského kraja (75 %).

Výhodný pracovný čas zdôrazňujú nadpriemerne často obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (80 %), častejšie ženy (70 %) ako muži (62 %).

Výhodný pracovný čas zdôrazňoval vyšší podiel žien vo veku 25 až 34 rokov (84 %) a 35 až 44 rokov (76 %), čo súvisí s harmonizáciou pracovných povinností s rodinným a osobným životom. Naproti tomu muži v týchto vekových kategóriách nezdôrazňujú výhodný pracovný čas, čo môže súvisieť s ekonomickým zabezpečovaním mladých rodín, kde častým zdrojom zvýšených príjmov je práve nadčasová práca.

Najmenší podiel respondentov, ktorí zdôraznili výhodný pracovný čas, je vo veku 55 až 64 rokov (57 %), čo je možné vysvetliť menej náročnými rodinnými povinnosťami, ako aj akceptáciou zníženého pracovného komfortu vzhľadom na preddôchodkový vek a znížené šance na trhu práce v prípade zmeny zamestnania.

Možnosť uplatniť v zamestnaní osobnú iniciatívu zdôrazňovali nadpriemerne často respondenti s vysokoškolským vzdelaním (66 %), obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (70 %), obyvatelia Nitrianskeho (67 %) a Bratislavského kraja (58 %). Ženy v kategórii zamestnancov zdôrazňujú možnosť uplatniť v zamestnaní osobnú iniciatívu významne častejšie ako muži-zamestnanci (55 % a 47 %), pričom rozdiel je najvýraznejší vo vekovej kategórii 25 – 34 rokov.

Zamestnanie, v ktorom sa dá niečo dosiahnuť, nadpriemerne často zdôrazňovali najmladší respondenti vo veku 18 až 24 rokov (59 %), respondenti s vysokoškolským vzdelaním (69 %), obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (70 %), obyvatelia Bratislavského (65 %), Nitrianskeho (63 %) a Košického kraja (58 %).

Dlhšiu dovolenku ako dôležitý aspekt práce nadpriemerne často uvádzali ženy (47 %), obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (60 %), obyvatelia Bratislavského (59 %) a Nitrianskeho kraja (61 %).

Zodpovednú prácu častejšie zdôrazňovali ženy (39 %), respondenti s vysokoškolským vzdelaním (44 %), obyvatelia najväčších miest s viac ako 100-tisíc obyvateľmi (50 %), obyvatelia Nitrianskeho (60 %), Banskobystrického (45 %) a Košického kraja (44 %).

Celková spokojnosť s prácou

Čo sa týka celkovej spokojnosti s prácou, pracujúci respondenti sa bežne vyjadrujú skôr pozitívne a deklarujú spokojnosť so svojou prácou oveľa častejšie ako nespokojnosť. Priemerné umiestnenie sa na desaťstupňovej škále spokojnosti, kde 1 znamenalo nespokojný a 10 spokojný, je na úrovni 7,1 bodu.

Názory na zamestnávanie pracovníkov zo zahraničia

Vysokú mieru konsenzu vyjadrili obyvatelia Slovenska v náhľade na uprednostňovanie slovenských občanov pred prisťahovalcami, keď je nedostatok pracovných príležitostí. S týmto názorom súhlasí 85,3 % opýtaných. Oproti výsledkom výskumu EVS 2008, kde bol tento podiel na úrovni 78,9 %, ide o nárast. Ako však môžeme sledovať v grafe č.4, hodnota z roku 2017 sa vracia na predošlú úroveň hodnôt z rokov 1991 a 1999. Môžeme konštatovať, že podpora tohto názoru sa takmer nemení a vykazuje vysokú stabilitu.

S výrokom Keď je nedostatok pracovných príležitostí, zamestnávatelia by mali uprednostňovať slovenských občanov pred prisťahovalcami častejšie súhlasia najmladší respondenti vo veku 18 až 24 rokov (94 %), obyvatelia z Bratislavského (92 %), Trenčianskeho (97 %), Nitrianskeho (98 %) a Žilinského kraja (96 %).

Výsledky reprezentatívneho výskumu možno zovšeobecniť na celú populáciu, teda obyvateľov Slovenskej republiky vo veku 18 rokov a viac. Zohľadňujú rozloženie obyvateľov Slovenska podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja. Výber respondentov prebiehal podľa pravidiel daných metódou náhodného výberu v rôznych mestách a obciach na celom Slovensku. Odpovede boli zaznamenané vyškolenými anketármi pri osobnom rozhovore.

*  * *

Výskum EVS

Výskum európskych hodnôt (EVS: European Values Study) je najstarším komparatívnym výskumom hodnotových orientácií v Európe (od roku 1983). Uskutočňuje sa v deväťročných cykloch a skúma kontinuitu a zmeny v hodnotách viažucich sa k najdôležitejším oblastiam ľudského života. Spoločným garantom projektu je medzinárodná metodologická skupina pri University of Tilburg, Holandsko (www.europeanvaluesstudy.eu). Na Slovensku sa výskum EVS realizoval v rokoch 1991, 1999, 2008 a 2017. Sociologický ústav SAV je garantom slovenskej časti Výskumu európskych hodnôt od roku 1999. Zber údajov pre výskumnú vlnu EVS 2017 prebieha v krajinách Európy od septembra 2017.

Katarína Strapcová, Milan Zeman, Sociologický ústav SAV

Grafy: SÚ SAV