Aktuality

Medzinárodná konferencia o Johanovi Huizingovi sa konala v Bratislave

Vložil(a): Ľ. Suballyová, 5.12.2016, videné 726-krát

V dňoch 24. – 25. 11. 2016 sa na pôde Goetheho inštitútu v Bratislave uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia s názvom Johan Huizinga and Central/East-Central Europe, na ktorej vystúpilo 14 prednášateľov z Holandska, Nemecka, Rakúska, Ruska, Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska.

Ukotvenie témy konferencie v geografických súradniciach strednej, resp. stredovýchodnej Európy účastníkom ponúklo príležitosť oboznámiť sa s náležito rôznorodými témami a ich hĺbkovými výkladmi v prezentáciách popredných odborníkov na život a dielo významného nizozemského kultúrneho historika Johana Huizingu (1872 – 1945).

Po príhovore veľvyslanca Holandského kráľovstva Richarda van Rijssena, ktorý konferenciu slávnostne otvoril spolu s riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV Adamom Bžochom, odzneli príspevky venované vybraným perspektívam Huizingovho neodmysliteľného prínosu k  európskej humanistike prvej polovice 20. storočia. Referáty o Huizingovom myslení o Európe, výrazne obohatené o citáty z autorových nepublikovaných prác (Anton van der Lem), priniesli nový pohľad na huizingovskú optiku uvažovania o fenoméne historickej zmeny (Wessel Krul), ako aj na príbuznosť – či naopak vyhranenosť  – tejto optiky vo vzťahu k dielam popredných európskych mysliteľov ako Oswald Spengler, Carl Schmitt či Jurij Lotman (Christian Krumm, Geertjan de Vugt, Olga Sidorova).

Mimoriadne podnetný bol príspevok Willema Otterspeera o harmónii ako definujúcom prvku v kontexte metafyzickej aury kultúry, ktorý poukázal na zjednocujúce paralely myslenia v prácach Ernsta Roberta Curtiusa, Lea Spitzera a Ericha Auerbacha s prácami Johana Huizingu. K odhaľovaniu skrytých myšlienkových afinít Huizingovho rozsiahleho diela prispel referát Johan Huizinga and Georg Lukács (Léon Hanssen), ako aj kontrastívne uvažovanie o práci Maxa Dvořáka Idealismus und Naturalismus in der gotischen Skulptur und Malerei  (1918) v usúvzťažnení s Huizingovým chápaním umeleckej kultúry neskorého stredoveku (Ivan Gerát).

Bádateľský záber i zámer, spočívajúci v ambícii prezentovať výstupy výskumu Huizingovho diela v stredoeurópskom kontexte, sa naplno prejavil v záverečnom bloku konferencie a v referátoch rečníkov, ktorí účastníkom sprostredkovali nielen čiastkový (Tamás Balogh), ale i precízne komplexný (Wilken Engelbrecht, Adam Bžoch) obraz o recepcii diela Johana Huizingu v danom geografickom priestore. Príspevok Wilkena Engelbrechta o prekladoch a prijímaní Huizingových diel v českej kultúre sa – i v bezprostredne nasledujúcej diskusii – umiestnil do produktívneho dialógu s referátom Adama Bžocha, znalca a prekladateľa Huizingovho diela do slovenčiny, ktorý odznel pod názvom Johan Huizinga in Slovakia a okrem iného predstavil nové poznatky o vplyve Johana Huizingu na slovenské intelektuálne prostredie v jednotlivých obdobiach.

Aktuálnosť odkazu Johana Huizingu sa premietla aj do živých vedeckých diskusií, ktoré boli súčasťou konferencie. Práve v nich sa potvrdilo, aký atraktívny uhol pohľadu Huizingovo uvažovanie o histórii ponúka aj vo vzťahu k súčasnosti.

Anna Fosse 

Príloha

Prof. Krul Wessel (Univerzita Groningen), Dr. Anton van der Lem (Univerzita Leiden), prof. Adam Bžoch (Ústav svetovej literatúry SAV).
Príloha

Prof. Willem Otterspeer (Univerzita Leiden), Dr. Christian Krumm (Univerzita Duisburg-Essen), prof. Ivan Gerát (Ústav dejín umenia SAV), prof. Adam Bžoch.
Príloha

Dr. Geertjan de Vught (Kráľovská akadémia vied, Amsterdam), Prof. Léon Hanssen (Univerzita Tilburg), Dr. Anton van der Lem (Univerzita Leiden).
Príloha

Prof. Olga Sidorova (Univerzita Jekaterinburg), prof. Adam Bžoch.