Aktuality

O stredoeurópskych podobách magického realizmu v Bratislave a Budapešti

Vložil(a): Z. Vitková, 24.11.2016, videné 701-krát

Magický realizmus je literárny prúd, ktorý sa väčšinou spája s autormi a dielami Ltinskej Ameriky, predovšetkým s významným románom G. G. Márqueza Sto rokov samoty. Editori tohtoročného 2. čísla časopisu World Literature Studies, ktorý vychádza v Ústave svetovej literatúry SAV, hľadali paralely v stredoeurópskom kontexte. Viac príspevkov sa venovalo slovenskej a maďarskej literatúre, a práve táto skutočnosť je dôvodom, prečo sa prezentácie tematického čísla časopisu konali 7. novembra 2016 v bratislavskom Maďarskom inštitúte a 15. novembra 2016 v budapeštianskom Slovenskom inštitúte.

Zostavovatelia – hostitelia, Radoslav Passia (Ústav slovenskej literatúry SAV), moderátor bratislavskej a Judit Görözdi (ÚSvL SAV), moderátorka budapeštianskej prezentácie sa zaujímali o podobnosti a odlišnosti v susedných prijímajúcich prostrediach. Do Bratislavy pozvali hispanistku Magdu Kučerkovú (ÚSvL SAV), ktorá predstavila tematické číslo a v druhej časti podujatia diskutovali v rámci odborného okrúhleho stola o problematike stredoeurópskej recepcie a apropriácie magického realizmu s Evou Palkovičovou (Katedra romanistiky FiF UK), Anikó Dušíkovou (Katedra maďarského jazyka a literatúry FiF UK) a Vladimírom Barboríkom (ÚSlL SAV). Pre maďarské publikum v Budapešti prezentovala materiál Magdolna Balogh (Literárnovedný ústav MAV), odbornej diskusie o stredoeurópskom/maďarskom/slovenskom využívaní magickorealistického spôsobu písania sa zúčastnili Dávid Szolláth (Literárnovedný ústav MAV), Ágnes Klára Papp (Ústav maďarskej literatúry Univerzity Gáspára Károliho) a Radoslav Passia.

Ako to odznelo na prezentáciách, objavovanie magického realizmu v stredoeurópskych literatúrach sa neobmedzovalo na kopírovanie bežného chápania pojmu, pretože vo využívaní magickorealistických postupov sa nadväzovalo aj na domácu tradíciu napríklad orálneho folklóru. Kým v slovenskej literárnej tradícii to znamenalo iný – neracionálny a ani nebudovateľský – druh realizmu v 70./80. rokoch minulého storočia, v maďarskom prostredí v tom čase prebiehal tzv. prozaický obrat indikovaný textovosťou, preto magickorealistický spôsob písania dostal priestor až v 90. rokoch už ako modalita postmoderny. Medzi oboma prostrediami sa však nájdu aj vnútorné súvislosti, ako napríklad heterogenita, sústredenie sa na hraničnú situáciu (kultúr, identít, atď.) alebo perifériu (napr. región východných Karpát). Magický realizmus sleduje inú koncepciu historickosti, takto vznikajú napríklad v súčasnej maďarskej literatúre pseudohistorické romány, ktoré charakterizuje prepisovanie oficiálnych verzií dejín.

Študie v časopise presvedčivo poukázali na to, že uvažovanie o spomenutých aspektoch v našom širšom regióne je opodstatnené, čo podtvrdila aj podnetnosť odborných diskusií vynikajúcich znalcov témy na prezentáciách tak v Bratislave, ako aj v Budapešti.

Lívia Paszmárová

(ÚSvL SAV)

Príloha

Radoslav Passia hovorí o slovenskej literatúre v Slovenskom inštitúte Budapešti. Vedľa neho tlmočníčka Judita Dobrá, doktorandka ÚSvL SAV.
Príloha

Na prezentácii v Slovenskom inštitúte v Budapešti predstavuje číslo Magdolna Balogh, účastníci odbornej diskusie sprava: Ágnes Klára Papp, Magdolna Balogh, Dávid Szolláth, Judit Görözdi, Radoslav Passia
Príloha

Prezentácia čísla v Maďarskom inštitúte v Bratislave (Balassiho inštitút), číslo predstavuje Magda Kučerková (vpravo), vedľa nej Eva Palkovičová, Radoslav Passia, Anikó Dušíková, Vladimír Barborík.
Príloha

Tematické číslo časopisu World Literature Studies.