Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Výborne zvolená téma, ktorá sa týka každého z nás, zaplnila kinosálu Tabačky.

Spánok - tajomná tretina nášho života

10. 11. 2016 | videné 1477-krát

Túžba dobre a dostatočne dlho sa vyspať, vstávať oddýchnutý a s dobrou náladou je určite spoločnou črtou súčasníkov. Spájala aj návštevníkov októbrovej Vedeckej kaviarne v Košiciach, ktorí zaplnili kinosálu Tabačky, nového miesta tohto popularizačného večera. Témou bol totiž spánok.

Mentor košických vedeckých kaviarní RNDr. Ján Gálik, CSc., riaditeľ Neurobiologického ústavu SAV, si ako hosťa pozval fyziológa, prodekana LF UPJŠ, prof. MUDr. Viliama Doniča, CSc., ktorý sa dlhé roky venuje spánkovej medicíne. Už v roku 1994 založil spolu so svojím školiteľom a starším kolegom prof. MUDr. Zoltánom Tomorim, DrSc. na pôde Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach prvé spánkové laboratórium na Slovensku.  Spolu s profesorom MUDr. Rafaelom Redhammerom vydali odbornú publikáciu „Základy spánkovej medicíny“, ktorá rozoberá poruchy spánku a poruchy životných funkcií v spánku. Z grantov EÚ zriadili tri spánkové laboratóriá – v Košiciach, neskôr v Bratislave a Martine a zaviedli spánkovú medicínu ako samostatný povinne voliteľný predmet do výučby študentov na lekárskych fakultách na Slovensku.

„Biologické hodiny organizmu regulujú striedanie bdenia a rôznych  štádií spánku,“ uviedol prof. Donič. „Poruchy spánku spôsobené častým prebúdzaním zo spánku spôsobujú vážne zmeny duševných a telesných funkcií, ktoré spätne vplývajú na kvalitu spánku. Vplyvom nekvalitného spánku a porúch životných funkcií počas spánku vzniká bludný kruh, ktorý je potrebné prerušiť.“  Počas spánku prechádzame štyrmi fázami. Približne každých 90 minút sa striedajú REM a nonREM cykly (REM= rapid eye movement – fáza spánku s rýchlymi pohybmi  očí).  Po zaspatí sa postupne dostávame do prvého štádia spánku fázy S1, ktorá prechádza do hlbšieho spánku fázy S2. Ďalšie štádium spánku S3 a S4 voláme fázami pomalých vĺn (slow wave sleep), ktoré predstavujú hlboký spánok.  Po nich nastáva fáza paradoxného spánku REM (rapid eye movement sleep), počas ktorého sa nám sníva. Počas REM mozog prejavuje výraznú aktivitu a spotrebúva viac kyslíka ako počas bdelého stavu.  Počas spánku klesá frekvencia srdca, krvný tlak, telesná teplota a spomaľuje sa dýchanie.  Dosiahnuť REM štádium je potrebné preto, aby sme si v spánku odpočinuli a prebudili sa dostatočne odpočinutí.

Situácia s naším spaním nie je radostná, až tretina ľudí má rôzne poruchy spánku. Či už ide o nespavosť,  neschopnosť zaspať vo vhodnom čase, poruchy životných funkcií počas spánku,  ako sú zástavy dýchania, poruchy srdcového rytmu, chrápanie a podobne.

Práve v spánkovom laboratóriu odborníci skúmajú, aký má pacient kvalitný spánok. Teda akú má architektúru spánku,  či chrápe, prestáva dýchať,  koľko kyslíka má v krvi, či pohybuje končatinami počas spánku a ako súvisí spánok s pridruženými ochoreniami (cukrovka, vysoký krvný tlak, nepravidelnosť funkcie predsiení srdca a pod.).

Na diagnostiku používajú špeciálny prístroj, ktorý sa volá polysomnograf. Ak má niekto pocit, že spal ako drevo a ani sa nepohol, tak videozáznam z celonočného polysomnografického vyšetrenia ho rýchlo vyvedie z omylu. Počas spánku často meníme polohu, len to nevnímame. Spíme. „Mali sme tu aj pacientky, ktorým partneri v spánku ublížili, dokonca zlomili nos a ani o tom nevedeli,“ uvádza príklad z dlhoročnej praxe profesor Donič. „Najčastejšie nás vyhľadávajú ľudia, ktorí chrápu nad únosnú mieru, alebo majú počas spánku výrazné problémy s dýchaním. Niektorým hrozí  takzvaný syndróm obštrukčného spánkového apnoe (OSA), ktorý predstavuje  zástavu dýchania, nedostatok kyslíka, zobúdzanie sa zo spánku. Poruchy dýchania počas spánku môžu mať za následok srdcovocievne komplikácie, predčasné kôrnatenie tepien, vysoký krvný tlak, výskyt náhlej cievnej mozgovej príhody, ale aj mikrospánok počas vedenia motorového vozidla.“

Čas vymedzený na vedeckú kaviareň sa rýchlo naplnil, pričom nikto predčasne neodišiel a diskusia nemala konca-kraja. Dozvedeli sme sa, že nedostatok spánku má vplyv aj na obezitu (index BMI nad 30). Pri chrápaní niekedy stačí zmeniť polohu tela z chrbta na bok, je lepšie chodiť spať pred polnocou, vtedy spánok dosiahne lepšiu kvalitu. Mladým ľuďom pán profesor odkazuje, že zdravší spánok je bez PC a tabletu, a keď má byť tma, nech je tma!

Na otázku z publika, či „šláftrunk“ pomôže, odpovedal, že skôr slúži na relaxáciu psychiky, ale nie na privodenie spánku. Navyše alkohol zhoršuje chrápanie. Pri nespavosti zo stresu odporúča relaxačné cvičenia, rôzne čaje ako levanduľový, medovkový a podobne. Pre vyťažených workoholikov má odkaz, že spánok sa dopredu nedá „predspať“, dá sa iba dospať.

Text a foto: Katarína Čižmáriková