Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Výskum postupne odkrýval spod piesku rozsiahly nestoriánsky stavebný komplex s množstvom nálezov zo 7. – 8. storočia.

Úspechy slovenských archeológov v Kuvajte

12. 4. 2016 | zhliadnuté 2723-krát

Dlhoročná úspešná spolupráca archeológov – bádateľov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied a  National Council for Culture, Arts and Letters, State of Kuwait v mesiacoch február – začiatok apríla 2016 vyústila do šiestej výskumnej kampane  Kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie na ostrove Failaka v Perzskom zálive.

Náplňou bádateľskej misie bolo pokračovanie vo vykopávkach na rozsiahlej osade Al-Qusur zo 7.  – 9. storočia n.  l.

Na tohoročnej sedemtýždňovej kampani sa okrem kuvajtských partnerov podieľalo 11 slovenských odborníkov – archeológov, technikov a reštaurátorov. Ich cieľom bolo odkryť a modernými trojrozmernými metódami zdokumentovať najväčšiu obytnú stavbu osady s viac ako 140 usadlosťami.  Tá patrila k prežívajúcej kresťanskej nestoriánskej komunite vo včasnoislamskom období. Pozoruhodným výsledkom tohoročných aktivít je odkrytie nových, dobre zachovalých priestorov paláca zo 7. – 8. storočia n. l. Ide o vyspelú architektúru, tradične budovanú z nepálených tehál na kamenných murovaných základoch. Počas výskumu sa podarilo rozpoznať viacero cenných technických detailov, ako aj dešifrovať dlhodobý vývoj zástavby a mnohých čiastkových stavebných rekonštrukcií. Azda najzaujímavejším zistením bolo odkrytie spodnej časti kamennej veže so systémom kanálov. Podľa prvých analýz ide doslova o unikát  tzv. windcatch-tower, windcatcher – dômyselný spôsob ochladzovania interiérov pomocou prúdenia vzduchu, zachytávaného otvormi vo vežovej nadstavbe, ktorý svedčí o mimoriadnej technickej vyspelosti tamojšej komunity. Tento systém ventilácie bez energetickej náročnosti bol v minulosti rozšírený najmä v oblasti Iránu a stredného Východu, neskôr aj v severnej Afrike. Súčasná architektúra sa k tomuto princípu opätovne experimentálne vracia. Zdá sa, že náš nález patrí k najstarším dokladom tejto dávnovekej klimatizácie vôbec.

Palácová stavba poskytla aj pozoruhodný súbor atraktívnych keramických a sklených nádob, štukové kachličky i kolky na keramike, zdobené zvieracími motívmi a kresťanskými symbolmi. K spresneniu datovania popri aplikovaných prírodovedných analýzach (rádiouhlíkové datovanie) prispela i vzácna byzantská pravdepodobne druhotne prerazená minca.

V konkurencii viacerých zahraničných expedícií slovenskí archeológovia mali príležitosť demonštrovať efektívne pracovné nasadenie a využitie najnovších metód archeologickej prospekcie, dokumentácie a analytických interpretačných postupov.

O pozoruhodných tohoročných výsledkoch slovenskej misie informovala aj kuvajtská tlač a na základe pozvania vedúci výskumného tímu mali reprezentatívnu prednášku na prestížnej Kuvajtskej univerzite. Dobrý ohlas v tamojšej spoločnosti potvrdilo aj prijatie šejkom. Obrovský význam malo pozvanie od šejka Nassera Sabah al Ahmed al Sabaha, ktorý je okrem iného významným mecenášom umenia a historických pamiatok a zakladateľom The al Sabah Collection. Výskum navštívila tiež delegácia zahraničných učiteľov-profesorov na Kuvajtskej univerzite.

Zásluhu na úspešnom výsledku práce pracovníkov Archeologického ústavu SAV malo aj Veľvyslanectvo Slovenskej republike v Kuvajte. V závislosti od dostatku finančných zdrojov by výskumy mali pokračovať aj v nasledujúcich rokoch.

Doterajšie práce z rokov 2004 – 2009 boli verejnosti sprístupnené v troch vedeckých knižných publikáciách, jednej populárno-vedeckej, i v podobe prednášok a výstavy na Slovensku i v Kuvajte.

Matej Ruttkay, Director of the Mission
Karol Pieta, Field director