Slovensko skúma možnosti európskej ekologickej dane
Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied zorganizoval minulý týždeň na pôde Univerzity Komenského v Bratislave medzinárodnú konferenciu s názvom: „Schopnosti a obmedzenia ekonomického modelovania európskej ekologickej dane ako vlastného zdroja Európskej únie.“ Jej cieľom bolo podporenie výmeny názorov medzi vedcami a odborníkmi k alternatíve európskej ekologickej dane a prezentovanie prepočtov ekologickej dane ako možnej inšpirácie pre prácu Skupiny na vysokej úrovni Maria Montiho pre vlastné zdroje EÚ.
Ako zdôraznil náš člen Európskeho parlamentu Ing. Ivan Štefanec, MBA, PhD., ide o veľmi aktuálnu tému a výskumná iniciatíva slovenských odborníkov je oceňovaná aj vítaná. „Rozpočet EÚ je každoročne jednou z kľúčových tém a keďže je takmer z troch štvrtín tvorený z príspevkov členských krajín EÚ, hľadá sa stabilnejší a najmä negociačne menej zložitý model. Ekologická daň, ako jeden z príjmov EÚ, je nesporne vhodným riešením,“ potvrdil Ivan Štefanec. „O to viac, že eurorozpočet nemôže byť nikdy deficitný.“ Ekologickú daň označil za účinný nástroj stratégie rozvoja EÚ v horizonte do roku 2020 aj ďalší slovenský europoslanec Ing. Vladimír Maňka. Presadzuje zmenu systému financovania Európskej únie na taký, ktorý nebude závisieť od ekonomickej, či politickej situácie v jednotlivých krajinách.
Snahu slovenských odborníkov vysoko ocenil aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Juraj Draxler, ktorý vystúpil na úvod medzinárodnej konferencie aj na následnom stretnutí s médiami. Privítal, že sa naši ekonomickí vedci rovnocenne zapojili do odbornej diskusie, že akltívne hľadajú alternatívne modely pripravovanej reformy vlastných zdrojov Európskej únie. Napokon aj priebeh konferencie potvrdil, že Slovensko a prínos jeho ekonomických expertov, môže významne pomôcť EÚ pri optimalizácii jej financovania.
Predbežné návrhy na ekologickú daň ako vlastného zdroja EÚ sa pohybujú na úrovni jedno percento HDP a o rovnaké percento by sa mohlo znížiť zdaňovanie práce. Tým by sa stala pre zamestnávateľov atraktívnejšia a súčasne by sa zvýšili čisté príjmy rodín. "Výška európskej ekologickej dane je predmetom skúmania odborníkov, rovnako ako jej prípadná miera priaznivých dopadov na životné prostredie. Súčasne treba, aby členské štáty určitú úroveň príjmov zabezpečili. Štátne ekonomiky členských krajín sú založené na vysokej deľbe práce a je značná previazanosť medzi jednotlivými odvetviami. Daň by preto mala zohľadniť celý výrobný reťazec," povedal dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Mikuláš Luptáčik. Nechcel však zatiaľ hovoriť o konkrétnych sadzbách, keďže štúdia slovenských odborníkov by mala byť zverejnená až koncom januára 2016. V konečnom dôsledku by sa však daňové zaťaženie firiem podľa neho malo znížiť a ako dodal, konečné riešenie napĺňania rozpočtu EÚ bude politickým rozhodnutím.
RNDr. Viliam Páleník, PhD. z Ekonomického ústavu SAV potvrdil intenzívne skúmanie, čo by zavedenie ekologickej dane so súbežným znížením zdanenia práce prinieslo pre Slovensko. Originálne simulačné prepočty CGE modelom potvrdili a kvantifikovali ekonomickou teóriou očakávané pozitívne vplyvy, vrátane signifikantnej akcelerácie ekonomiky a zamestnanosti v našej krajine. V strednodobom horizonte by sa zvýšil medziročný rast HDP o 0,2 až 0,6 percentuálneho bodu, príjmy domácnosti o 0,6 až 1,0 p.b a zamestnanosť dokonca o 0,3 až 1,2 p.b. Šlo by teda o rast v prospech domácností.
Ekonomickí vedci majú k dispozícii rôzne modelové nástroje, na základe ktorých sú schopní kvantifikovať, na akej úrovni by sa sadzba európskej dane mohla pohybovať, aby sa pokryli výdavky únie. Daň by mala byť transparentná a prehľadná a úlohou odborníkov je predložiť viacero variantov. Skupina na vysokej úrovni zriadená za účelom reformy vlastných zdrojov EÚ by mala koncom roka hovoriť o troch hlavných možných daniach – o environmentálnej, o dani z pridanej hodnoty a o dani z finančných transakcií, ktoré by v budúcnosti mali zabezpečovať príjmy rozpočtu EÚ. (spn)