Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Parazitológovia sú garanciou zaujímavých tém

17. 4. 2014 | zhliadnuté 979-krát

Ak dostanú novinári na východnom Slovensku oznámenie, že Parazitologický ústav SAV v Košiciach pripravuje tlačovú konferenciu, potešia sa. Parazitológovia na čele s riaditeľom ústavu doc. MVDr. Branislavom Peťkom, DrSc. sú totiž známi tým, že hovoria o príťažlivých témach týkajúcich sa celej populácie, vedia ich zrozumiteľne priblížiť a vždy prinesú nejakú „pikošku“. 

 

Plná zasadačka redaktorov ústredných i lokálnych médií všetkých typov na prvej tohtoročnej tlačovke parazitológov v Košiciach to potvrdila. Parazitológovia vybalili hromadu skúmaviek s čerstvo nazbieranými kliešťami, spreje na ich odplašenie, pomôcky na ich odstránenie, atď. „K zvolaniu tlačovej konferencie nás primala extrémne teplá zima takmer bez snehu a priskorý nástup jari, čo prináša aj väčší výskyt parazitov,“ vysvetlil docent Peťko a predniesol veľa faktov o vplyve klimatických zmien na výskyt kliešťov, ktoré potrebujú teplo a vlhko. V strednej Európe sa kliešte šíria do severnejších oblastí, vystupujú do zmiešaných lesov vo vyšších nadmorských výškach (na Slovensku nad 1 000 – 1 200 metrovej nadmorskej výšky), narastá ich populácia a prinášajú nové choroby. Medzi najvýznamnejšie choroby prenášané kliešťami na Slovensku patrí kliešťová encefalitída, lymská borelióza, pribudla anaplazmóza (bakteriálne ochorenie bielych krviniek), babezióza u psov, menej často a lokálne sa vyskytuje tularémia (na západnom Slovensku) a Q-horúčka (naposledy v Jedľových Kostoľanoch).  Docent Peťko postupne vysvetľoval, koho kliešte vyhľadávajú, upozornil, že nepadajú zo stromov, ale číhajú v krovinách a vysokej tráve, ukázal, ako a prečo ich treba správne pootočiť a pomaly ťahať kolmo proti koži. Novinkou bolo upozornenie pre dovolenkárov, ktorí si berú k moru v Bulharsku, Chorvátsku i Grécku svojich štvornohých miláčikov. Pri vlaňajších výskumoch parazitológovia našli desiatky kliešťov na plážach i hospodárskych častiach blízkych obydlí. Dovolenkári by nemali nechať voľne pobehovať svojich psov najmä po neudržiavaných plážach a v dunách.

 

B. Peťko obrátil pozornosť novinárov aj na stále sa zvyšujúci výskyt kliešťov v mestách. „Navštívili sme všetky krajské mestá na Slovensku a veru našli sme ich dosť,“ povedal a keďže tlačovka bola v Košiciach upozornil, že v metropole východu je veľa lokalít, kde sa vyskytujú v hojnom počte. „Že sú v lesoparku nad Sídliskom dargovských hrdinov, to domáci vedia, lebo každú chvíľu nejakého odstraňujú zo seba, zo svojich detí i psov. Chcem však upozorniť aj na lokalitu nad Popradskou ulicou, kam občania chodia venčiť psov, pozor si tiež treba dávať v krovinatých častiach cintorínov. Najnovšie sme máme poznatok o výskyte pijaka lužného zo psa, ktorého majitelia venčili v okolí nemocnice na Terase.“   

 

Výrazné otepľovanie môže podľa odborníkov na epidemiológiu a ekológiu spôsobiť, že v priebehu desiatich rokov sa doteraz exotické choroby typické pre cestovateľov - ako napríklad malária, leišmanióza, trypanozomóza aj dirofilarózia –  rozšíria do všetkých kútov Európy. Preto si posledne menované ochorenie – dirofilaróziu – zvolili parazitológovia ako druhú tému tlačovej konferencie v Košiciach. „Začína byť problémom aj na Slovensku a veru nie je to už len veterinárny problém,“ povedala MVDr. Zuzana Hurníková, PhD., samostatná vedecká pracovníčka Parazitologického ústavu SAV, ktorá sa ňou zaoberá a skúma ju. „Dirofilarózia je parazitárne ochorenie, ktorého pôvodcom je nitkovitý červ rodu Dirofilaria. Je prenosný na človeka a môže ho prenášať komár. Najprv cicia na psovi, napadnutom týmto parazitom, a pri následnom bodnutí iného hostiteľa (môže ním aj človek) slinami prenesie až 500 malých parazitov. Tie sa samopohybom dostanú do ranky a migrujú na miesto v podkoží,“ predstavila pre našu zemepisnú šírku pomerne nové riziko. „Dospelé červy Dirofilaria repens sa usídľujú pod kožou, kde je ich možné nahmatať ako hrčku, ak sa opuzdria. Druh Dirofilaria immitis má afinitu k pľúcnym formám. Bolestivé hrčky môžu byť lokalizované najmä na tvári, očných viečkach, hrudi, stehnách a pohlavných orgánoch. Ďalšími orgánmi, kde parazituje, môže byť srdce, pľúca alebo oko, čo sa môže prejaviť poruchami videnia.“

 

Verejnosť by mala vedieť, že donedávna boli typickou oblasťou výskytu tohto parazitárneho ochorenia u nás Podunajská nížina, Záhorie a Východoslovenská nížina, kde sú najvhodnejšie klimatické podmienky pre život komárov i dirofilarie. V súčasnosti sa parazit vyskytuje  na celom území  Slovenska. Bol potvrdený dokonca u líšok hrdzavých a kuny skalnej z oblasti Tatier, čo nasvedčuje, že už aj v tejto horskej oblasti sú, najmä počas leta, klimatické podmienky vhodné na prežívanie vektorov aj parazita. Hoci je dirofilarióza zoonóznym ochorením, na Slovensku sa zatiaľ stále považuje za problém týkajúci sa zdravia zvierat a teda veterinárnych lekárov. V mnohých európskych krajinách, dokonca aj v susednom Maďarsku, však táto infekcia začína predstavovať závažný problém humánnej medicíny. Dirofilarózia u ľudí je ťažko diagnostikovateľná, klinické príznaky sú ťažko identifikovateľné.  Pri infekcii druhom Dirofilaria repens je často jediným zreteľným príznakom uzlík v podkoží, očná forma spôsobuje závažné komplikácie ako sú oddelenie sietnice, zákal sklovca a očnej šošovky, glaukóm až stratu videnia.     

Text a foto: Katarína Čižmáriková