Aktuality

Odišiel Milan Zemko

Vložil(a): M. Španková, 17.9.2013, videné 1594-krát

*  7. júla 1944 Čierny Balog, † 13. septembra 2013 Bratislava

 

Správa o nečakanom odchode významného historika a slovenského intelektuála, ktorý sa ešte deň pred svojou smrťou zamýšľal so spolupracovníkmi z oddelenia novších  dejín HÚ SAV nad najbližšími pracovnými úlohami a nad krátkodobými aj dlhodobými perspektívami historiografie ako vedy, zasiahla nielen Historický ústav SAV, kde pracoval, ale celú slovenskú spoločnosť.  Jeho hlas vyjadrujúci sa k závažným otázkam slovenských dejín a politiky od začiatku 20. storočia až do dnešných dní mal svoju váhu, prebúdzal záujem a nútil premýšľať. Do jeho života viackrát zasiahla politika, ale ako sám nedávno povedal v rozhlasovej relácii, zrejme nebol predurčený na to, aby sa stal politikom, ani po tom netúžil. Chcel o politike  premýšľať, študovať ju a o svoje poznanie sa podeliť s ostatnými v súvislosti s historickým vývojom a filozofiou dejín.  

            Milan Zemko začal pracovať v Historickom ústave SAV od roku 1997.  Mal vtedy už za sebou veľa osobných a profesionálnych skúseností. Filozofiu  v kombinácii s históriou študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v rokoch 1961-1966.  Až do roku 1970 bol interným ašpirantom na katedre filozofie a  pripravoval dizertačnú prácu z dejín estetiky. Zároveň pracoval v študentskom časopise EchoFilozof a angažoval sa v obrodnom procese, ktorý vyústil do Československej jari 1968.  Jeho sľubne sa rozbiehajúcu univerzitnú kariéru zastavili roku 1970 politické čistky.  Na ďalšie zamestnania pred spolupracovníkmi nespomínal rád – pôsobil  v Slovkoncerte, v Lite...  Počas „normalizácie“ v 70. – 80. rokoch udržiaval intelektuálne a priateľské styky s disidentmi a nezávislými intelektuálmi. Až koncom 80. rokov sa mohol stať redaktorom literárneho časopisu Slovenské pohľady, ktoré sa opäť hlásili k slobodnému mysleniu a tvorbe.      

            Aktivizoval sa počas nežnej revolúcie, záležalo mu na odstránení komunistického režimu, na slobode a demokracii.  Kooptovali ho do Slovenskej národnej rady za VPN, vo voľbách roku 1990 bol zvolený najprv za poslanca, potom za podpredsedu SNR. Počas rokovaní s predstaviteľmi ČNR o štátoprávnom usporiadaní ČSFR a kompetenciách si uvedomil patovú situáciu a postavil sa za samostatné Slovensko.  Od októbra 1992 do marca 1993 pôsobil v Politologickom ústave SAV a po obhájení kandidátskej dizertácie z problematiky politického systému sa opäť sa vrátil na významný politický post, až do roku 1997 bol riaditeľom odboru vnútornej politiky Kancelárie prezidenta SR. 

V Historickom ústave SAV pracoval v oddelení novších dejín, ktoré skúma problematiku obdobia 1918-1945, a to z hľadiska národných aj všeobecných dejín. Zároveň bol počas piatich rokov členom Predsedníctva SAV, v poslednom období aj členom Vedeckej rady Historického ústavu SAV. Okrem množstva vedeckých štúdií a kapitol publikovaných na Slovensku aj v zahraničí uverejnil dve monografické práce: Slovensko – krajina v medzičase (Kalligram 2002) a Občan, spoločnosť a národ v pohybe slovenských dejín (Historický ústav SAV 2010.) Spracoval v nich slovenskú spoločnosť v premenách času od polovice 19. storočia do súčasnosti. V jednej z kapitol tejto knihy sa vrátil k štúrovcom ako tvorcom „neuveriteľného projektu (ktorý bol napokon predsa len pomerne úspešný.“)

Široká verejnosť viac vníma popularizačnú činnosť a angažovanú publicistiku Milana Zemku. Veď len v rokoch 2008 – 2012 celková suma jeho vedecko-popularizačných aktivít dosiahla počet 365 jednotiek.  Dvakrát – roku 1993 a 2013 získal za ňu Cenu SAV.  Popularizačná aktivita však vyplývala z dôkladného základného výskumu v prvom rade dejín politického systému prvej ČSR,  dejín politických strán, spracovania charakteristiky a prínosu viacerých osobností. Takmer sa nespomína koncepčná a redakčná práca Milana Zemku na dvoch významných kolektívnych syntetických prácach venovaných dejinám Slovenska v medzivojnovom období: Slovensko v Československu, 1918 - 1939 (Veda 2004) a V medzivojnovom Československu, 1918-1939 (Veda 2012). Táto posledná práca nedávno získala Cenu SAV za vedeckú činnosť.

Milan Zemko odišiel predčasne od pracovného stola a mnohých ďalších vedeckých plánov. Bol vedúcim riešiteľom grantového projektu Vega Publicistika Milana Hodžu súvisiaca s jeho vrcholnou politickou činnosťou v 30. rokoch 20. storočia, v ďalšom období hodlal viesť vedeckovýskumný tím, skúmajúci zahraničnopolitické myslenie na Slovensku v prvej polovici 20. storočia.

V Milanovi Zemkovi strácame mimoriadnu osobnosť slovenského spoločenského života, vzácneho kolegu a dobrého človeka. Bude nám veľmi chýbať.

Posledná rozlúčka s kolegom Milanom Zemkom sa bude konať v sobotu 21. septembra 2013 o 10.00 hod. v bratislavskom krematóriu.

Česť jeho pamiatke.

Bohumila Ferenčuhová

 

Príloha

PhDr. Milan Zemko, CSc.