Aktuality

 Prakticky všetky periodiká sveta vrátane BBC, National Geographic  uverejnili koncom mája zoznam desiatich najvýznamnejších biologických objavov roka (IISE).

 

Je ním nový druh antilopy, nový, takmer dvojmetrový varan z Filipín, železo- metabolizujúce baktérie opísané z vraku Titaniku, hlbokomorská ryba doslova chodiaca po dne, svetielkujúca huba, hríb rastúci pod vodou, pavúk snovajúci najväčšie - až 25 metrové siete, nová ľudská pijavica a opeľovač nesmierne vzácnej orchidei. Jedným z najvýznamnejších objavov je aj jediný žijúci skáčuci šváb z Južnej Afriky.

 

Význam nálezu žijúceho skáčuceho švába v Južnej Afrike podľa týchto zdrojov je najmä v tom, že skáčuce šváby už boli opísané vo fosílnej domnele vyhynutej forme z jurskej periódy, čiže z čias keď žili ešte dinosaury. Nás o to viac teší, že nález prehistorického skáčuceho švába urobil slovenský paleontológ Dr. Peter Vršanský, PhD., mladý vedecký pracovník z Geologického ústavu SAV. V originálnom opise Dr. Peter Vršanský využil slovenčinu a nový druh švába nazval „Skok svaba“ (Vršanský 2007). Opis nového druhu švába bol ďalším významným nálezom Dr. Vršanského, ktorý je vo svete so svojimi 56 vedeckými článkami a samostatnou kapitolou v doteraz najvýznamnejšej monografii o hmyze (z vydavateľstva Kluwer; Vršanský et al. 2002), uznávaným odborníkom na evolúciu tejto skupiny.

Fosílny skáčuci šváb (Skok svaba) bol opísaný z rozsiahlych zbierok Paleontologického ústav RAN v Moskve, zo sedimentov starých približne 150 milión rokov z lokality Karatau v Kazachstane. Spomedzi viac ako 3000 fosílnych, prevažne úplne zachovalých švábov z tejto lokality sa našli len štyri exempláre Skok svaba. Napriek tomu nemuselo ísť o vzácneho živočícha, keďže jedným zo zachovaných jedincov je mláďatko a tých je na lokalite len zopár desiatok (larvy sú všeobecne veľmi vzácne, lebo nelietajú a tak sa nemajú ako dostať na vodnú plochu a potom sa zachovať v sedimentoch dna). Okrem adaptácií na skákanie, ktorými sú nadmerne vyvinuté zadné končatiny posunuté dozadu a redukované stredné končatiny, ale aj veľké oči nemajúce u tejto skupiny obdobu, je druh zaujímavý pokročilou rozmnožovacou sústavou, malou hlavou a ústnymi príveskami prispôsobenými na konzumáciu peľu (zachoval sa v pažeráku týchto fosílií). Preto patrí do čeľade opeľovačov, ktorá nie je známa nikde inde na svete.

Len o rok neskôr, opierajúc sa o poznatky z opísaného skokana, nemecko-juhoafrická skupina vedená Profesorom Bohnom objavila neuveriteľne podobného živočícha - skáčuceho švába - žijúceho v prírodnej rezervácii v JAR. Má takisto zväčšené zadné nohy (posunuté naopak dopredu), ale aj rovnako obrovské oči. Adaptácia na skákanie dosiahla dokonalosť a zatiaľ čo samičky sa podobajú na svojich fosílnych príbuzných (fosílne samce nie sú známe), žijúce samce majú tvar rakety a možno konštatovať, že nič podobné po zemi nekráča.

Príroda svojimi nálezmi rozmanitých foriem fauny ešte stále prekvapuje. A môže sa stať aj to, že domnelé vyhynuté

 

Text: Igor Broska a Dušan Starek, Geologický ústav SAV