Fyziológovia o progrese vo svojom vedeckom výskume
15. 2. 2011 | videné 1568-krát
Slovenskí a českí fyziológovia sa stretli 9. až 11. februára 2011 na 87. Fyziologických dňoch v Kongresovom centre Vysokoškolského internátu Družba UK v Bratislave.
Fyziologické dni – je to spoločná vedecká konferencia Slovenskej fyziologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS) a Českej fyziologickej spoločnosti Českej lekárskej spoločnosti (ČLS J.E. Purkyně), ktorá sa každoročne uskutočňuje už od roku 1957. Účastníkov 87. Fyziologický dní privítala predsedníčka Slovenskej Fyziologickej spoločnosti (SFS SLS) a podpredsedníčka SAV prof. Daniela Ježová. Ako zdôraznila, dominantou tohto podujatia bol progres vo vedeckom výskume.
V mene Českej fyziologickej spoločnosti pri ČLS J.E. Purkyně účastníkov pozdravil jej predseda prof. Jaroslav Pokorný. Povedal, že vzájomné vzťahy oboch spoločností sú veľmi dobré a tradične veľmi dobré sú aj vzťahy medzi ich členmi, nielen na poli vedy, ale aj osobnom. Ocenil organizátorov 87. Fyziologických dní.
Organizátorom podujatia bol aj Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV. Jeho riaditeľka Oľga Pecháňová v úvodnom slove povedala, že organizátorov teší bohatá účasť fyziológov z Českej republiky i zo Slovenska. "My sme organizovali Fyziologické dni približne pred štvrťstoročím. Od tých čias sa veľa zmenilo, ale veľa dobrých vecí, dobrí vedci, ostali," podčiarkla Oľga Pecháňová. Potom privítala hostí zo zahraničia: prof. Vladimira Jakovleviča zo Srbska a prof. Lászlóa Hunyadiho z Maďarska.
"Tieto Fyziologické dni sme sa rozhodli venovať pamiatke dlhoročného pracovníka a riaditeľa nášho ústavu – MUDr. Vladimíra Smieška, CSc.," zdôraznila ďalej Oľga Pecháňová.
Vladimír Smieško začal pracovať v Ústave normálnej a patologickej fyziológieSAV hneď od svojej promócie v roku 1961. Počas tých rokov sme ho v ústave poznali ako čestného a skromného pracovníka, ale s neuveriteľným, nadčasovým, vedeckým rozhľadom. Pracovať s ním bola skutočne radosť, vždy presne vedel postihnúť odborný problém a s precíznosťou jemu vlastnou prísť na koreň veci. Tieto vlastnosti Vladimíra Smieška predurčili jeho vedeckú dráhu tak, že na vrchole jeho vedeckého bádania ho delilo len pár krôčikov od najcennejšieho vedeckého uznania. Bol na prahu objavu, za ktorý neskôr dostali Nobelovu cenu iní bádatelia. Za svoje práce, publikované vo svetových renomovaných fyziologických časopisoch, získal niekoľko stoviek citácií. Dr. Smieško bol viaceré roky bol členom výboru Fyziologickej spoločnosti SLS a redakčnej rady Physiological Research.
Fyziologické dni sa už tradične zameriavajú na kardiovaskulárny systém, neurofyziológiu, endokrinológiu a metabolizmus. 87. Fyziologické dni nie sú výnimkou. Sekcie sú však zamerané špecifickejšie, čo dokumentuje snahu fyziológov postihnúť problém nielen funkčne, ale i z hľadiska jeho molekulových a integračných mechanizmov. Nezabúda sa pritom na najnovšie metodické prístupy. Z medzinárodného hľadiska sme tieto Fyziologické dni obohatili o dve vyzvané prednášky zamerané na fyziológiu srdca a ciev, ako i nervového systému.
V prvý deň podujatia prof. Daniela Ježová a vedecká sekretárka konferencie doc. Daniela Ostatníková odovzdali ocenenie za najlepšiu publikáciu. Slovenská lekárska spoločnosť udelila cenu Slovenskej fyziologickej spoločnosti Za najlepšiu publikáciu roku 2009 Recent Trends in Hypertensions Treatment: Perspectives from Animal Studie – súbor originálnych vedeckých prác, ktoré boli publikované v monotematickom čísle časopisu Journal of Hypertension, vol 27, supl 6, 2009, ktorá vyšla vo vydavateľstve Wolters Kluwer healt, Lippincott Williams & Wilkins nasledujúcim autorom:
Odborný program sa začal Purkyňovou prednáškou, ktorú organizačný výbor požiadal doc. Jozefa Töröka. Prednáška "Sympatiková regulácia aktivity cievneho hladkého svalu a jej modulácia vazoaktívnymi látkami" predstavila aktuálny stav výskumu v tejto oblasti. Ako povedala prof. Daniela Ježová, autor dosiahol množstvo originálnych výsledkov, ktoré prezentoval na Fyziologických dňoch. Okrem toho má veľké zásluhy o fyziológiu. Za svoju činnosť získal mnohé ocenia Slovenskej lekárskej spoločnosti a SAV.
Organizačný výbor požiadal o Antalovu prednášku doc. Danielu Ostatníkovú, ktorá ju nazvala "Úloha testosterónu a jeho metabolitov v etiológii autizmu".
Vedeckou aktualitou sa prezentoval prof. Michal Zeman. Jeho prednáška mala názov "Prispieva chronodisrupcia k stúpajúcej incidencii civilizačných ochorení?"
Trojdňový program bol rozdelený do odborných sekcií, ktoré účastníci Fyziologických dní absolvovali v dvoch prednáškových sálach. Dôležitou súčasťou podujatia bola prehliadky posterov.
Sekcia Endokrinológia sa venovala 60. výročiu založenia Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV. Keď bola v roku 1953 založená Slovenská akadémia vied, vznikol aj súbor niekoľkých samostatných laboratórií zameraných na medicínsky výskum. V r. 1957 boli tieto laboratória združené ako oddelenia do vedeckého ústavu s názvom Ústav experimentálnej medicíny SAV (ÚEM SAV). V r. 1965 z dvoch oddelení – Oddelenia experimentálnej chirurgie a Oddelenia experimentálnej hygieny - vznikli samostatné ústavy a pôvodný názov ÚEM bol na základe novej profilácie zmenený na Ústav normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (ÚNPF SAV).
V súčasnosti je ÚNPF SAV jediným výskumným ústavom na Slovensku, ktorý sa zaoberá humánnou fyziológiou na systémovej úrovni (základný a klinický výskum). Založenie ústavu umožnilo rozvíjať na profesionálnej úrovni výskum človeka v oblasti kardiovaskulárnej fyziológie, neurofyziológie a psychofyziológie. V centre záujmu ústavu sú problémy hypertenzie a cirkulácie krvi v cievach, elektrické pole srdca, poruchy spracovania informácií v ľudskom mozgu pri rôznych chorobách, mechanizmy udržiavania rovnováhy postoja, možnosti modelovania spracovania informácií v mozgu a jeho porúch. Od r. 1960 má Ústav významnú úlohu v medzinárodných aktivitách. Významne prispel k založeniu Collegium Internationale Activitatis Nervosae Superioris a International Society of Electrocardiology.
Fyziologické dni – je to spoločná vedecká konferencia Slovenskej fyziologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS) a Českej fyziologickej spoločnosti Českej lekárskej spoločnosti (ČLS J.E. Purkyně), ktorá sa každoročne uskutočňuje už od roku 1957. Účastníkov 87. Fyziologický dní privítala predsedníčka Slovenskej Fyziologickej spoločnosti (SFS SLS) a podpredsedníčka SAV prof. Daniela Ježová. Ako zdôraznila, dominantou tohto podujatia bol progres vo vedeckom výskume.
V mene Českej fyziologickej spoločnosti pri ČLS J.E. Purkyně účastníkov pozdravil jej predseda prof. Jaroslav Pokorný. Povedal, že vzájomné vzťahy oboch spoločností sú veľmi dobré a tradične veľmi dobré sú aj vzťahy medzi ich členmi, nielen na poli vedy, ale aj osobnom. Ocenil organizátorov 87. Fyziologických dní.
Organizátorom podujatia bol aj Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV. Jeho riaditeľka Oľga Pecháňová v úvodnom slove povedala, že organizátorov teší bohatá účasť fyziológov z Českej republiky i zo Slovenska. "My sme organizovali Fyziologické dni približne pred štvrťstoročím. Od tých čias sa veľa zmenilo, ale veľa dobrých vecí, dobrí vedci, ostali," podčiarkla Oľga Pecháňová. Potom privítala hostí zo zahraničia: prof. Vladimira Jakovleviča zo Srbska a prof. Lászlóa Hunyadiho z Maďarska.
"Tieto Fyziologické dni sme sa rozhodli venovať pamiatke dlhoročného pracovníka a riaditeľa nášho ústavu – MUDr. Vladimíra Smieška, CSc.," zdôraznila ďalej Oľga Pecháňová.
Vladimír Smieško začal pracovať v Ústave normálnej a patologickej fyziológieSAV hneď od svojej promócie v roku 1961. Počas tých rokov sme ho v ústave poznali ako čestného a skromného pracovníka, ale s neuveriteľným, nadčasovým, vedeckým rozhľadom. Pracovať s ním bola skutočne radosť, vždy presne vedel postihnúť odborný problém a s precíznosťou jemu vlastnou prísť na koreň veci. Tieto vlastnosti Vladimíra Smieška predurčili jeho vedeckú dráhu tak, že na vrchole jeho vedeckého bádania ho delilo len pár krôčikov od najcennejšieho vedeckého uznania. Bol na prahu objavu, za ktorý neskôr dostali Nobelovu cenu iní bádatelia. Za svoje práce, publikované vo svetových renomovaných fyziologických časopisoch, získal niekoľko stoviek citácií. Dr. Smieško bol viaceré roky bol členom výboru Fyziologickej spoločnosti SLS a redakčnej rady Physiological Research.
Fyziologické dni sa už tradične zameriavajú na kardiovaskulárny systém, neurofyziológiu, endokrinológiu a metabolizmus. 87. Fyziologické dni nie sú výnimkou. Sekcie sú však zamerané špecifickejšie, čo dokumentuje snahu fyziológov postihnúť problém nielen funkčne, ale i z hľadiska jeho molekulových a integračných mechanizmov. Nezabúda sa pritom na najnovšie metodické prístupy. Z medzinárodného hľadiska sme tieto Fyziologické dni obohatili o dve vyzvané prednášky zamerané na fyziológiu srdca a ciev, ako i nervového systému.
V prvý deň podujatia prof. Daniela Ježová a vedecká sekretárka konferencie doc. Daniela Ostatníková odovzdali ocenenie za najlepšiu publikáciu. Slovenská lekárska spoločnosť udelila cenu Slovenskej fyziologickej spoločnosti Za najlepšiu publikáciu roku 2009 Recent Trends in Hypertensions Treatment: Perspectives from Animal Studie – súbor originálnych vedeckých prác, ktoré boli publikované v monotematickom čísle časopisu Journal of Hypertension, vol 27, supl 6, 2009, ktorá vyšla vo vydavateľstve Wolters Kluwer healt, Lippincott Williams & Wilkins nasledujúcim autorom:
- Prof. Fedor Šimko, Ústav patologickej fyziológie UK, Lekárska fakulta a III. interná klinika LFUK,
- Ľudovít Paulis, Ústav patologickej fyziológie UK, Lekárska fakulta a Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV,
- doc. Boris Mravec, Ústav patologickej fyziológie UK, Lekárska fakulta,
- Oľga Pecháňová, Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV,
- Iveta Bernáthová, Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV,
- Angelika Puzserová, Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV,
- Stanislava Vranková, Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV,
- prof. Michal Zeman, Katedra živočíšnej fyziológie a etológie, UK, Prírodovedecká fakulta.
Odborný program sa začal Purkyňovou prednáškou, ktorú organizačný výbor požiadal doc. Jozefa Töröka. Prednáška "Sympatiková regulácia aktivity cievneho hladkého svalu a jej modulácia vazoaktívnymi látkami" predstavila aktuálny stav výskumu v tejto oblasti. Ako povedala prof. Daniela Ježová, autor dosiahol množstvo originálnych výsledkov, ktoré prezentoval na Fyziologických dňoch. Okrem toho má veľké zásluhy o fyziológiu. Za svoju činnosť získal mnohé ocenia Slovenskej lekárskej spoločnosti a SAV.
Organizačný výbor požiadal o Antalovu prednášku doc. Danielu Ostatníkovú, ktorá ju nazvala "Úloha testosterónu a jeho metabolitov v etiológii autizmu".
Vedeckou aktualitou sa prezentoval prof. Michal Zeman. Jeho prednáška mala názov "Prispieva chronodisrupcia k stúpajúcej incidencii civilizačných ochorení?"
Trojdňový program bol rozdelený do odborných sekcií, ktoré účastníci Fyziologických dní absolvovali v dvoch prednáškových sálach. Dôležitou súčasťou podujatia bola prehliadky posterov.
Sekcia Endokrinológia sa venovala 60. výročiu založenia Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV. Keď bola v roku 1953 založená Slovenská akadémia vied, vznikol aj súbor niekoľkých samostatných laboratórií zameraných na medicínsky výskum. V r. 1957 boli tieto laboratória združené ako oddelenia do vedeckého ústavu s názvom Ústav experimentálnej medicíny SAV (ÚEM SAV). V r. 1965 z dvoch oddelení – Oddelenia experimentálnej chirurgie a Oddelenia experimentálnej hygieny - vznikli samostatné ústavy a pôvodný názov ÚEM bol na základe novej profilácie zmenený na Ústav normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied (ÚNPF SAV).
V súčasnosti je ÚNPF SAV jediným výskumným ústavom na Slovensku, ktorý sa zaoberá humánnou fyziológiou na systémovej úrovni (základný a klinický výskum). Založenie ústavu umožnilo rozvíjať na profesionálnej úrovni výskum človeka v oblasti kardiovaskulárnej fyziológie, neurofyziológie a psychofyziológie. V centre záujmu ústavu sú problémy hypertenzie a cirkulácie krvi v cievach, elektrické pole srdca, poruchy spracovania informácií v ľudskom mozgu pri rôznych chorobách, mechanizmy udržiavania rovnováhy postoja, možnosti modelovania spracovania informácií v mozgu a jeho porúch. Od r. 1960 má Ústav významnú úlohu v medzinárodných aktivitách. Významne prispel k založeniu Collegium Internationale Activitatis Nervosae Superioris a International Society of Electrocardiology.