Aktuality

V priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave sa 3. novembra 2025 uskutočnila slávnostná konferencia k 200. výročiu založenia Maďarskej/Uhorskej akadémie vied. Cieľom podujatia bolo venovať sa maďarsko-slovenským kontaktom v dejinách a súčasnosti oboch akadémií, čoho vyjadrením bola aj účasť predsedov a viacerých členov predsedníctiev Maďarskej i Slovenskej akadémie vied. Na príprave vedeckého stretnutia sa okrem dvoch akadémií podieľala aj Akademická rada Maďarov na Slovensku.

Miesto rokovania nebolo zvolené náhodne a malo v sebe výraznú symboliku. Maďarská učená spoločnosť, predchodkyňa akadémie bola založená v Prešporku – v dnešnej Bratislave a zákon o akadémii bol poslancami Uhorského snemu schválený v priestoroch súčasnej Univerzitnej knižnice.

Vznik Maďarskej učenej spoločnosti bol jedným z výsledkov maďarského národného obrodenia, zároveň už súčasťou obdobia reforiem v uhorských dejinách, ktoré spájame s menom Istvána Széchenyiho. Idea akadémie bola prítomná v národnom hnutí maďarských vzdelancov už od polovice 18. storočia, ale súvisiace snahy desaťročia narážali na rôzne prekážky politického alebo finančného charakteru. Situácia sa zmenila až po vystúpení I. Széchenyiho na rokovaní dolnej komory (tabule) uhorského snemu – v prešporskom Župnom dome 3. novembra 1825 – keď gróf ponúkol ročné výnosy svojich statkov v prospech založenia akadémie. Jeho iniciatívu nasledovali viaceré osobnosti už hneď na rokovaní delegátov, čím sa vytvorili materiálne podmienky na založenie Maďarskej akadémie vied.

Spomienkové podujatie k 200. výročiu založenia Akadémie sa začalo položením vencov k pamätnej tabuli I. Széchenyiho na Kapucínskej ulici v Bratislave. Pamiatku zakladateľa si uctili predseda a tajomník MAV Tamás Freund a László Kollár, súčasný a predchádzajúci predseda SAV Martin Venhart a Pavol Šajgalík, zástupcovia Veľvyslanectva Maďarskej republiky a Maďarského kultúrneho centra v Bratislave Márton Nagy a Pál Venyercsan – za prítomnosti ďalších účastníkov konferencie.

Slávnostnú konferenciu otvorili príhovory predsedov oboch akadémií. T. Freund vyzdvihol formovanie spoločenského poslania Akadémie, od historickej etapy založenia a vybudovania inštitúcie až po súčasnosť, v ktorej sa stretávajú spoločné ciele oboch dnešných akadémií. V prepojení na súčasnosť zaželal SAV aj MAV prajné podmienky nezávislého výskumu, pričom citoval významného maďarského kultúrneho politika Kuno Klebelsberga, ktorý ako minister, pri schvaľovaní subvencie pre akadémiu, vyslovil v roku 1922 požiadavku: „...už v návrhu [subvencie] musíme Akadémii poskytnúť ochranné garancie, aby ani budúce vlády nemohli pomyslieť na to, aby ... politicky ovplyvňovali vedecké aktivity Akadémie“. Politická nezávislosť výskumov rezonovala aj v príhovore predsedu SAV, Martina Venharta, ktorý poukázal aj na význam úzkej spolupráce akadémií V4 a ďalších geograficky a historicky blízkych akadémií. V retrospektíve sa vrátil k významu učených spoločností pri vytváraní vedeckých tradícií Slovenska, vrátane historického prínosu Maďarskej/Uhorskej akadémie vied. Predseda Akademickej rady Maďarov na Slovensku András Mészáros, popri krátkom predstavení rady a hodnotení 200-ročného pôsobenia Akadémie sa tiež vrátil k negatívnym skúsenostiam politických zásahov do života vedeckých inštitúcií. Účastníkov privítala svojím príhovorom aj generálna riaditeľka bratislavskej Univerzitnej knižnice Silvia Stasselová, ktorá prekvapila prítomných výstavkou diel I. Széchenyiho a iných dobových dokumentov súvisiacich so založením a počiatočným vývojom Maďarskej akadémie vied.

Blok prednášok zameraných na dejiny MAV a na „slovacikálne“ výskumy na jej pôde otvoril inšpirujúci príspevok maďarského literárneho historika Gábora Kecskemétiho Národ, ktorý vytvára Akadémiu – Akadémia, ktorá formuje národ. Autor poukázal na zásadný vplyv Akadémie na formovanie maďarského národa v dobovo modernom, občianskom ponímaní, ale aj na súvisiaci proces postupného budovania akadémie spojeným úsilím predstaviteľov národa. Maďarská učená spoločnosť vznikla ako inštitúcia na kultivovanie národného – v danom historickom kontexte maďarského jazyka, ale od začiatku mala v svojom programe aj rozvoj jazyka ako média a prostriedku širokospektrálneho vedeckého, nielen jazykového výskumu. Miroslav Tibor Morovics (Historický ústav SAV, v. v. i.) v svojej prednáške hľadal odpoveď na otázku, aký priestor vytvárala Akadémia pre nemaďarských prírodovedcov v prvých desaťročiach svojej existencie. Príkladmi ilustroval, že maďarčina na pôde Akadémie v tomto období sa nestala prekážkou uplatnenia pre prírodovedcov – príslušníkov iných národností Uhorska. Akadémia v druhej polovici 19. storočia sa postupne pretvorila z maďarskej na uhorskú a paralelne s týmto procesom sa z inštitúcie orientovanej na jazyk stala univerzálnou akadémiou vied.

Pavol Žigo (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i.) v svojej prednáške sa venoval výskumu slovenských nárečí na pôde MAV, zvlášť osobnostiam, ktoré tento výskum podporovali v Maďarsku aj na Slovensku, počnúc obdobím počiatočnej spolupráce so Slovenskou akadémiou vied a umení. Etnológ József Liszka (Fórum inštitút) prednášal o vedeckých kontaktoch maďarskej a slovenskej folkloristiky najmä v 19. storočí a dotkol sa aj metodologických otázok tohto výskumu.

Poobedňajší program bol v réžii Akademickej rady Maďarov na Slovensku, ktorej poslanie, štruktúru a činnosť priblížila v svojej prednáške Ildikó Vančo z Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre. Ďalej vystúpili členovia rady, ktorí predstavili aktuálne výsledky svojich výskumov, s dôrazom na spoluprácu s MAV. Ján/János Dusza z Ústavu materiálového výskumu SAV, v. v. i., hovoril o výskume a vývoji vysoko-entropických keramických materiálov. Predmetom príspevku László Miklósa (Ústav krajinnej ekológie SAV, v. v. i.) boli prírodné potenciály geoekosystémov Slovenska. Attila Simon z Fórum inštitútu pre výskum menšín hovoril o spolupráci slovenských a maďarských historikov s osobitným zreteľom na novšie výsledky vo výskume dejín Maďarov na Slovensku. Paralely a najmä metodologické problémy maďarskej a slovenskej historiografie filozofie analyzoval v svojej prednáške András Mészáros, čo zároveň uzatváralo stretnutie slovenských a maďarských odborníkov pri príležitosti vzácneho 200. výročia založenia Maďarskej/Uhorskej akadémie vied.

Medzi Slovenskou akadémiou vied a Maďarskou akadémiou vied síce neexistuje bezprostredná historická alebo právna kontinuita, ale – ako poznamenal v svojej prednáške predseda SAV Martin Venhart – Uhorská akadémia vied v nemalej miere prispela k vybudovaniu základov vedeckej kultúry aj na Slovensku. Veríme, že spoločné podujatie bolo potvrdením tejto tézy a stretnutie slovenských a maďarských odborníkov prispeje aj k rozšíreniu aktívnych kontaktov medzi SAV a MAV.

Text: Miroslav Tibor Morovics, Historický ústav SAV, v. v. i.

Foto: Matej Pok