Delegácie českej Akademie věd a SAV rokovali na Smolenickom zámku
Tradičné stretnutie Akademie věd Českej republiky (AV ČR) a Slovenskej akadémie vied (SAV) sa tento rok konalo 10. a 11. novembra v Kongresovom centre SAV v Smolenickom zámku. Českú delegáciu na čele s novozvoleným predsedom prof. Radomírom Pánkom privítal rovnako novozvolený predseda SAV Dr. Martin Venhart.
„Je mi cťou privítať delegáciu českej akademie věd na tomto spoločnom zasadnutí, kde budeme okrem iného hľadať čo najviac možností našej ďalšej spolupráce,“ uviedol v príhovore M. Venhart. Tento záujem potvrdil aj predseda AV ČR. Obaja noví predstavitelia akadémií potom v stručnosti predstavili svoje inštitúcie a ich ďalšie smerovanie vzhľadom na to, že Predsedníctvo SAV i Akademická rada AV ČR pracujú od tohto roka v novom zložení.
Martin Venhart zdôraznil, že hlavnou víziou SAV je robiť kvalitnú vedu, ktorej bude naďalej dominovať základný výskum. Okrem iného tiež vyzdvihol potrebu venovať sa ľudským zdrojom, osobitne rozvoju a výchove lídrov, ako aj rozšíreniu spolupráce so strednými školami a univerzitami. Nemalú pozornosť bude podľa M. Venharta venovať SAV zefektívneniu verejnej prezentácie. „Chceme, aby hlas vedy bolo ďaleko viac počuť,“ uviedol predseda SAV. Predseda AV ČR R. Pánek svojim slovenským kolegom a kolegyniam predstavil Strategické priority AV ČR do roku 2028. Za jednu z hlavných úloh označil tiež posilnenie značky akadémie ako celku smerom k verejnosti.
O vnímaní vedy v spoločnosti hovoril podpredseda SAV pre vedu, výskum a inovácie Tomáš Hromádka, ktorý zdôraznil, že veda musí mať podporu vlády a štátu. Spomenul prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých je SAV dlhodobo vnímaná ako najdôveryhodnejšia inštitúcia v SR.
O zapájaní sa vedy do tvorby vedných politík štátu hovorili podpredseda SAV pre ekonomiku a legislatívu Marek Radvanský a Ondřej Beránek, podpredseda a člen predsedníctva Akademické rady AV ČR. Ako konštatoval M. Radvanský, SAV sa stále aktívne zapája do tvorby verejných politík a spolupracuje s niekoľkými štátnymi inštitúciami. Informoval, že s vládou SR sa SAV dohodla na vypracovaní novej stratégie Slovensko 2040. „Budeme tiež aktualizovať Stratégiu SAV, ktorá by mala ukotviť ´science for policies´,“ konštatoval M. Radvanský. O už existujúcej iniciatíve Science4policy, ktorá od tohto roku funguje v Českej republike, potom hovoril O. Beránek. Science4policy prepája vedecké poznatky s tvorcami politík vo verejnej správe.
Zuzana Panczová, podpredsedníčka SAV pre zahraničné styky sa v druhej časti rokovacieho dňa venovala efektívnej podpore medzinárodnej spolupráce – víziám, novým trendom či procesom implementácie. Upozornila na možné riziká zahraničných spoluprác, ale aj na to, že pri vyhlasovaní mobilitných programov sa musí zvažovať ich efektivita. Martin Nosko, člen P SAV, českým kolegom v krátkosti predstavil IAAM, medzinárodnú asociáciu pre pokročilé materiály, ktorá vznikla na pôde EÚ a prepája výskum s praxou. O bezpečnosti výskumu a inštitucionálnej odolnosti hovorila Mária Zedníková, členka Akademickej rady AV ČR, a s programami mobility v AV ČR na ňu nadviazal Ondřej Santolík, člen Akademickej rady AV ČR.
O skúsenostiach s ERC programami hovorili Miroslava Anděrová, podpredsedníčka a členka predsedníctva Akademickej rady AV ČR, ktorá hovorila o skúsenostiach – výhodách aj nevýhodách – pri získavaní grantov, a predseda SAV Martin Venhart predostrel vlastné skúsenosti so získavaním ERC Advanced Grantu.
Oficiálnu časť prvého rokovacieho dňa ukončila prezentácia Michala Mareka činnosti CzechGlobe – Ústav výskumu globálnej zmeny AV ČR, v. v. i., spojená s možnosťami spolupráce s ústavmi SAV. Záujem a prvé kroky súčinnosti predostrel Miroslav Blaženec, člen Predsedníctva SAV.
Pondelkové zasadnutie ukončil slávnostný recitál klavírneho virtuóza prof. Daniela Buranovského a slávnostná večera za prítomnosti veľvyslanca ČR v SR J. E. Rudolfa Jindráka.
Počas druhého dňa navštívili obe delegácie Elektrárne Bohunice. Išlo o odbornú návštevu, ktorá poskytla účastníkom z rôznych vedeckých oblastí jedinečnú príležitosť nahliadnuť do fungovania strategického energetického zariadenia. Program zahŕňal prehliadku strojovne a centra krízového riadenia, kde sa účastníci oboznámili s praktickými aspektmi riadenia kritickej infraštruktúry.
Spracovala: Andrea Nozdrovická, Matej Švec
Foto: Katarína Gáliková, Katarína Barienčíková, EBO