Vývoj liečiv zrýchľuje umelá inteligencia
Na septembrovom podujatí Vivat Scientia! Nech žije veda! v Mestskom múzeu Lučenec prednášala vedkyňa Marta Šoltésová Prnová z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i. Témou jej prezentácie boli jedy v bežnom živote, pohľad do vývoja liečiv a využitie umelej inteligencie vo farmakológii. Vedkyňa publiku priblížila aj proces vývoja látky Cemtirestat určenej na liečbu neskorých diabetických komplikácií.
Farmakologička Marta Šoltésová Prnová zaujala publikum hneď v úvode, keď uviedla, že prakticky všetky látky môžu byť jedmi, ak sú užité v nesprávnej dávke. Citovala slávneho Paracelsa: „Čokoľvek je jed, všetko je jed. Len všetko závisí od dávky,“ zdôraznila doktorka Prnová a dodala, že aj lieky, ktoré denne užívame, môžu mať toxické účinky, ak sa s nimi nesprávne narába.
Prednáška pokračovala historickým prehľadom jedov používaných v staroveku, pričom jedným z najnebezpečnejších prírodných jedov je podľa nej tis, z ktorého výťažky sa dnes používajú aj v liečbe onkologických ochorení. „Už 50 gramov ihličia tisu dokáže usmrtiť človeka,“ upozornila vedkyňa a doplnila, že podobné toxické látky nájdeme aj v rastlinách ako bolehlav alebo ľuľkovec, ktoré sú známe svojimi smrteľnými účinkami.
Doktorka Prnová je spoluobjaviteľkou látky Cemtirestat, ktorá môže byť nádejou pri liečbe neskorých diabetických komplikácií. Spoločne s kolegami sa jej v tejto oblasti podarilo získať tri slovenské, jeden európsky a jeden čínsky patent. Prítomným vysvetlila, že Cemtirestat je inhibítor aldózareduktázy, enzýmu zapojeného do komplikácií spojených s diabetom. Tento enzým sa podieľa na zvýšenej tvorbe sorbitolu, čo spôsobuje osmotický stres a následne poškodenie buniek. Cemtirestat prešiel predklinickými testami, kde sa ukázal ako sľubný pri zabránení rozvoja neskorých diabetických komplikácií, ako je napríklad neuropatia a retinopatia.
Rovnako zaujímavou časťou prednášky boli aj informácie o tom, ako dnes umelá inteligencia pomáha pri vývoji nových liečiv. “Pomocou neurónových sietí alebo metód strojového učenia dnes už dokážeme predikovať účinky danej látky,“ priblížila M. Prnová a spresnia, ako vedia toxikológovia využiť strojové učenie vo svojej práci.
V závere prednášky sa dotkla aj problematiky hormézy, čo je proces, pri ktorom malé dávky toxických látok môžu mať pozitívny účinok na organizmus. „Čo nás nezabije, to nás posilní – to je princíp hormézy, ktorý monarchovia využívali už v staroveku,“ dodala vedkyňa.
Diskusia s publikom bola živá a priniesla množstvo otázok o bežných jedovatých látkach, ktoré nás môžu denne obklopovať. Záznam z prednášky si môžete vypočuť po kliknutí na link pod textom.
Októbrová prednáška sa uskutoční 29. októbra 2024 o 17.00 h. a bude venovaná sociálnej robotike, analýze a syntéze reči a možnostiam ich využitia pri diagnostike Alzheimerovej choroby.
Text a foto: Katarína Gáliková