Aktuality

Daniela Vacek z Filozofického ústavu SAV, v. v. i., sa venuje otázkam umelej inteligencie z etického hľadiska, ale aj  filozofii a logike zodpovednosti.  Za svoju doterajšiu vedeckú činnosť získala Cenu SAV za rok 2023 v kategórii mladých vedeckých pracovníkov. Za extrémne dôležité pri svojom výskume považuje slobodu myslenia a možnosť robiť aj na témach, ktoré zaujímajú iba (pár) filozofov.

Získali ste ocenenie aj za výsledky v oblasti etických otázok umelej inteligencie. Je to veľmi aktuálna téma, čo vlastne skúmate?

Momentálne mám v etike umelej inteligencie rozpracované tri hlavné témy. Prvou je zodpovednosť za negatívne dôsledky umelej inteligencie. Táto otázka ma priviedla do tejto oblasti z filozofie zodpovednosti a deontickej logiky (logika prikázaného, zakázaného či dovoleného). Hlavným výstupom výskumu tejto témy bol článok s kolegom Matteom Pascuccim o nepriamej zodpovednosti ako riešenia problému medzier v zodpovednosti (Vicarious liability: a solution to a problem of AI responsibility?, publikovaný v časopise Ethics and Information Technology, v nadväznosti na náš článok o teórii nepriamej zodpovednosti, Making sense of vicarious responsibility: moral philosophy meets legal theory, publikovaný v časopise Erkenntnis). Druhou je kontrola nad umelou inteligenciou. Jedným z výstupov tohto výskumu je môj článok o novom probléme kontroly nad umelou inteligenciou (Two remarks on the new AI control problem, publikovaný v časopise AI and Ethics). Treťou témou je pozitívna zodpovednosť za „dobré“ výsledky umelej inteligencie. Táto téma je pre mňa zatiaľ nová, ale už som v nej dosiahla výsledky, ktoré považujem za sľubné, hoci zatiaľ ešte neboli publikované.

Jedna vec sú vedecké články, druhá uplatnenie. Z vašich článkov vychádzajú nejaké závery, odporúčania?

Výskum v oblasti etiky umelej inteligencie má často praktické závery a odporúčania. Takým je napríklad výskum, ktorý robíme s kolegom Matteom Pascuccim, o kontrole nad inteligentnými technológiami či výskum v oblasti zodpovednosti umelej inteligencie. Je podľa mňa pozitívom, ak filozofi produkujú aj také výsledky, ktoré sú zaujímavé a relevantné aj pre nefilozofov. Zároveň však považujem za extrémne dôležitú slobodu myslenia a možnosť robiť aj na témach, ktoré zaujímajú iba (pár) filozofov. Ak by aj niekto považoval praktickú uplatniteľnosť za jedinú hodnotu výskumu, vzhľadom na interdisciplinaritu väčšiny prakticky významných filozofických problémov a ich prepletenosť s inými filozofickými problémami a otázkami, bolo by škodlivé „odstrihnúť“ témy, ktoré na prvý pohľad prakticky relevantné nie sú. Teší ma, že niektoré výsledky majú praktické využitie, ale nepovažujem ich za nutnosť.

S vaším výskumom a publikáciami sú spojené aj ďalšie aktivity, za ktoré ste dostali ocenenia. Stíhate to všetko – aj s bábätkom?

Akademický život určite nekončí publikáciami, hoci sme hodnotení prevažne za ne. Venujem sa mnohým ďalším aktivitám: prednášam na konferenciách a workshopoch, posudzujem články pre prestížne časopisy či veľké medzinárodné projekty, organizujem akademické podujatia, pôsobím vo výboroch ako napr. výkonný výbor Slovenského filozofického združenia pri SAV či Slovenský výbor pre bioetiku SK pre UNESCO, píšem projekty, vediem diskusné semináre atď. Pomerne veľa času vyžaduje vedenie projektov, počnúc ich administráciou a končiac ich realizáciou. V menšej miere sa venujem aj pedagogickým aktivitám. Ak je to možné, rada chodím aj na výskumné pobyty, najmä v oblasti Britských ostrovov. Momentálne je to však s mobilitami trošku zložitejšie, pretože najdôležitejším projektom je teraz naše bábätko. Ostatné aktivity však pretrvávajú, a to najmä vďaka kompetentnosti manžela a plnej podpore môjho výskumu na pracovisku. Za obe som veľmi vďačná.

Spomínate projekty. Vediete (medzi)národné projekty „Persons of Responsibility: Human, Animal, Artificial, Divine“ a Filozofické a metodologické výzvy inteligentných technológií. Čo riešia?

Medzinárodný projekt „Persons of Responsibility: Human, Animal, Artificial, Divine“ sme získali od Ian Ramsey Centre na University of Oxford a je financovaný prostredníctvom John Templeton Foundation. Tento projekt sa venuje otázke aktérov a „pacientov“ zodpovednosti (kto je zodpovedný a voči komu). Projekt zvažuje aj menej preskúmané „osoby zodpovednosti“, či už zvieracie, umelé alebo božské. Národný projekt Filozofické a metodologické výzvy inteligentných technológií (APVV-22-0323) sa venuje metodologickým, etickým a právnym otázkam a problémom umelej inteligencie. Figuruje v ňom morálna a právna zodpovednosť za umelú inteligenciu a (potenciálne) medzery v tejto zodpovednosti. V projekte máme zapojených okrem filozofov aj právnikov, čo umožňuje potrebnú interdisciplinaritu. Spoluriešiteľom projektu je Kempelenov inštitút inteligentných technológií, čo považujem za veľmi užitočné. Tento inštitút získal pod vedením prof. Bielikovej za krátke obdobie excelentnú reputáciu a veľké medzinárodné aj národné úspechy.

Vo vašich článkoch sa stretávame aj s témou súvisiacou s poéziou či sémantikou a metafyzikou fiktívnych postáv. Navonok sa to zdá vzdialené umelej inteligencii. Sú pri týchto výskumoch nejaké spoločné body? Čo vlastne znamená sémantika a metafyzika fiktívnych postáv?

Začnem od konca, filozofi majú radi záhady jazyka a pojmov. Jednou z nich je otázka, ako môžeme zmysluplne hovoriť o fikcii (napríklad o literárnych dielach či o filmoch), hoci objekty a udalosti v nich popísané sú často nereálne, neexistujúce. Ako môžeme napríklad Harrymu Potterovi pripísať vlastnosť, že je čarodejník, keď neexistuje? Spravidla pripisujeme vlastnosti iba objektom, ktoré existujú. V oblasti estetiky je nemálo takýchto záhad. Pre ilustráciu, ďalšou je napríklad otázka, ako a či vôbec je možné preložiť poéziu, keď poetický zážitok nie je možné úplne replikovať v inom jazyku. Samozrejme, tento výskum v oblasti analytickej estetiky je odlišný od môjho výskumu v oblasti etiky umelej inteligencie. Je podľa mňa výhodou, ak filozof nemá príliš úzke zameranie a aspoň trochu sa bráni súčasnému trendu, ktorý vedie k extrémne špecifickým a limitovaným výskumným zameraniam. Rozhľad nie je na škodu aj preto, že mnoho zaujímavých otázok (či už v oblasti filozofie umelej inteligencie, filozofie zodpovednosti, alebo v analytickej estetike) je interdisciplinárnych. Existujú však aj výskumné otázky priamo na prieniku mojich zameraní: takou je napríklad otázka autorstva a autorských práv či zásluh za diela, ktoré vytvorila umelá inteligencia či etické otázky vandalizmu umenia.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky a archív D. V.