Aktuality

Juraj Pavúk patrí medzi popredných európskych bádateľov v otázke výskumu mladšej doby kamennej. Vo svojom výskume sa nezameriaval len na územie Karpatskej kotliny, ale realizoval aj mnohé výskumy na Balkáne. V spolupráci Archeologického ústavu SAV, v. v. i., a vydavateľstva SAV VEDA vychádza kniha, ktorá sa venuje jednej z autorových najväčších vášní – výskumu neolitu na juhozápadnom Slovensku. Juraj Pavúk v novej knihe prezentuje súčasný stav poznatkov o  kultúrach z mladšej doby kamennej na západnom Slovensku vo vzťahu nielen s vývojom v Karpatskej kotline, ale aj v širšom stredoeurópskom kontexte.

Po autorovom opise šírenia neolitického spôsobu života z Blízkeho východu do strednej Európy čitateľ nájde charakteristiku hlavných vlastnosti kultúry so starou a mladou lineárnou keramikou, želiezovskej skupiny a lengyelskej kultúry (6. – zač. 4. tisícročia pred n. l.). Ťažisko knihy spočíva v riešení otázok genézy, chronológie a triedenia jednotlivých kultúrnych celkov na základe analýzy typov a ornamentu keramiky, systémov osídľovania v závislosti od prírodného prostredia a hospodárskej úrovne a sociálnej štruktúry spoločenstva, v opise staviteľstva a typov obytnej architektúry.

Hospodárske a spoločenské pomery a duchovný svet neolitických populácii osvetľuje monumentálna architektúra, pohrebiská a inventáre umeleckej povahy, antropomorfné a zoomorfné nádoby a samostatná plastika. Juraj Pavúk sa venuje aj fenoménu tzv. rondelov, čo boli monumentálne architektúry, ktoré sa u nás vyskytovali v období lengyelskej kultúry. Tvorili ich viacnásobné, na niektorých miestach prerušené priekopy. Dodnes sa vedú diskusie o ich význame a využití. Autor knihy spolu so slovenským astronómom V. Karlovským zistil, že tieto monumentálne stavby (niekedy mali priemer viac ako 200 m), sú astronomicky orientované na pohyby Mesiaca.

Z analýzy archeologických prameňov viacerých druhov vyplýva, že počas kultúry s mladou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny dochádzalo k zmene vlastníctva pôdy a distribúcie úrody. Komunálne vlastníctvo pôdy prechádzalo do rúk obyvateľov jednotlivých domov, a s tým sa aj úroda obilia uskladnená v zásobných jamách pri domoch stávala ich vlastníctvom. Nové vlastnícke vzťahy viedli k zvýšenej produktivite práce a k tvorbe nadvýrobku a spoločenskej deľbe práce. V lengyelskej kultúre so vznikom zvlášť veľkých sídlisk s množstvom obyvateľov dochádzalo k mnohostrannému rozvoju hospodárstva, ideológie a tomu odpovedajúcej spoločensky diferencovanej spoločnosti. Mohli by sme povedať, že práve v tomto období sa vytvárali v ľudských spoločnostiach komplexné vzťahy, ktoré z časti fungujú ešte aj dnes.

Spracovali: Peter Pavúk, Branislav Kovár

Foto: A. Arpáš, J. Pavúk