Aktuality

Sedemnásť rokov trval výskum, výsledkom ktorého bol prvý Stručný etymologický slovník slovenčiny. Jeho autorom je popredný slovenský lingvista, etymológ PhDr. Ľubor Králik, DrSc., z Jazykovedného  ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i. Slovník vyšiel v roku 2015 a stal sa doslova bestsellerom. Za dielo získal Ľubor Králik v roku 2016 Cenu Nadácie Tatra banky za umenie v kategórii literatúra a v neposlednom rade Cenu SAV za rok 2016. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., na podstránke venovanej 80. výročiu svojho vzniku zverejňuje texty, ktoré hovoria o rôznorodej práci vedkýň a vedcov ústavu. Rozhovor s Ľuborom Králikom dokumentuje prácu etymológa.

Lingvista Ľ. Králik v ňom rozoberá, prečo práca na prvom slovenskom etymologickom slovníku trvala tak dlho a ako sa k nej vlastne dostal. „Hlavný problém, ktorý ma veľmi brzdil, spočíval v tom, že som si musel vybudovať infraštruktúrne podmienky, aby som niečo také mohol vôbec robiť,“ zdôvodňuje jediný etymológ v SAV. To znamenalo vybudovať si knižnicu s etymologickou literatúrou, ktorá na Slovensku dovtedy v nemalej miere chýbala. V tejto súvislosti uvedie aj rozdiely v porovnaní s Českou republikou. „Ostal som v nemom úžase, keď som si uvedomil, že univerzity v Brne aj Bratislave boli založené v roku 1919, s podobnou štruktúrou vedných odborov. V Brne mala porovnávacia indoeurópska jazykoveda priaznivejší osud, majú pre ňu profesorské miesto, školia doktorandov, za tie desaťročia si vybudovali skvelé odborné knižnice, hovorí sa o českej etymologickej škole. U nás to, žiaľ, bolo inak,“ uvádza Ľ. Králik. V rozhovore tiež popisuje, ako prácu na slovníku musel zvládnuť vlastne sám. „Je to populárno-vedecký etymologický slovník, a taký môže zostaviť aj jeden človek. No keby sa mala robiť podrobná odborná práca, tam by už bol potrebný špecializovaný tím. Môže to znieť čudne, ale na Slovensku by sme vyslovene potrebovali germanistu, ktorý by ovládal okrem slovenskej historickej gramatiky aj nemeckú historickú gramatiku, dialektológiu. Odborníka, ktorý by nám vedel povedať, ako mohla vyzerať napríklad na Spiši nemčina v 16. storočí,“ približuje a dodáva, ako sa neraz musel súčasne prevteliť do roly germanistu, hungaristu aj slavistu. „Niekde som musel bádať sám, prišiel som aj s niektorými vlastnými výkladmi, ktoré predtým v literatúre neboli.“ Spomenie aj slová, ktoré mu robili pri výskume problémy. „Napríklad slovo obchendovať vo význame ´postávať, motať sa´. Je to asi relatívne mladé slovo, doložené je až od 20. storočia. Keďže z nárečí je známe aj v podobe obhendovať, špekuloval som, či to nemá pôvod v nemčine, či sa tam nedá nájsť nejaké východiskové sloveso ab-händen. Ale zatiaľ bezvýsledne, nič také som nenašiel.“ Potrápil sa však aj s pôvodom slovom laskonka. „Práve na tomto príklade sa dá ukázať občasná mamutia náročnosť etymologickej práce: v ideálnom prípade by som sa musel zavrieť na týždeň-dva do nejakej veľkej knižnice, poobjednávať si všetky dobové kuchárske knihy, učebnice pre cukrárov, ženské časopisy a podobnú spisbu, a až potom by som azda mal šancu na niečo natrafiť,“ popisuje náročnosť tvorby etymologického slovníka. Načrtne tiež svoju metódu učenia cudzích jazykov, koľko ich ovláda, však neprezradil – no mnoho.

Celý rozhovor si môžete prečítať na stránke podstránke Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Zdroj a foto: JÚĽŠ SAV, v. v. i.