Aktuality

Svetový deň darcov krvi, ktorý každoročne pripadá na 14. júna, je významnou udalosťou podporovanou Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Medzinárodnou federáciou Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Tento deň je venovaný zvýšeniu povedomia o dôležitosti bezpečnej krvi a krvných produktov a tiež prejaveniu vďaky dobrovoľným darcom krvi.

Hlavnou témou tohtoročnej kampane je Dvadsať rokov osláv darcovstva a vyjadrenie poďakovania sa všetkým darcom krvi na celom svete. Táto téma zdôrazňuje význam a dôležitosť darcovstva krvi, ako aj hlbokú vďačnosť všetkým darcom po celom svete za ich neoceniteľný prínos pri záchrane životov.

Podľa štatistík najčastejšie darujú krv ľudia starší ako 40 rokov. Percento dobrovoľných darcov v mladších vekových skupinách zostáva nízke, hoci veková hranica pre darovanie krvi je široká a pohybuje sa od 18 do 65 rokov. Vzhľadom na obmedzenú trvanlivosť krvi je jej neustály prísun veľmi dôležitý.

Nedostatočný prístup k bezpečnej krvi a krvným produktom, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, má dôsledky na všetkých pacientov vrátane tých, ktorí vyžadujú pravidelnú transfúziu.

• Z celkového počtu 118,5 milióna darcov krvi po celom svete, pochádza 40 % z krajín s vysokými príjmami, ktoré predstavujú 16 % svetovej populácie.
• V krajinách s nízkymi príjmami sa až 54 % krvných transfúzií podáva deťom do päť rokov.
• Na základe vzoriek od 1 000 ľudí je miera darcovstva krvi: 31,5 darcov v krajinách s vysokými príjmami, 16,4 darcov v krajinách s vyšším stredným príjmom, 6,6 darcov v krajinách s nižším stredným príjmom a 5,0 darcov v krajinách s nízkymi príjmami. 
• Medzi rokmi 2008 a 2018 došlo k nárastu o 10,7 milióna darcov krvi od dobrovoľných neplatených darcov.
• V súčasnosti 79 krajín získava viac ako 90 % svojej krvi od dobrovoľných neplatených darcov, zatiaľ čo 54 krajín stále získava viac ako polovicu svojej krvi od rodinných/náhradných alebo platených darcov.

Prvé krvné transfúzie: príbehy plné kuriozít

Už od dávna sa krv vníma ako výnimočná tekutina. Pripisovali sa jej mnohé magické účinky. Ľudia si z krvi pripravovali zázračné nápoje a verili, že im prinavrátia mladosť, zdravie či krásu. Primitívne národy pili krv svojich nepriateľov, aby získali ich silu. Už starovekí lekári často využívali tzv. púšťanie žilou a poznali priaznivý efekt tejto metódy.

Zásadným objavom pre moderné darcovstvo krvi bol objav krvného obehu anglickým lekárom W. Harveyom v roku 1616. Prvú úspešnú transfúziu uskutočnil v roku 1667 Jean Baptiste Denis, lekár Ľudovíta XIV., na mladom mužovi so zimnicou. Použil krv jahňaťa. Mladík sa po zákroku prebral z letargie a zmena jeho stavu ohromila celé jeho blízke okolie. Ďalšiu transfúziu podstúpil 45-ročný remeselník, ktorý dostal krv od ovce a rýchlo sa zotavil. Predpokladá sa, že úspech týchto transfúzií spočíval v malom množstve použitej krvi.

Tretí a štvrtý pacient však neprežili. Tretím bol mladý švédsky šľachtic, ktorý dostal krv z teliatka. Hoci sa mu stav najprv zlepšil, ďalšiu transfúziu nezvládol a zomrel. Štvrtým pacientom bol psychicky chorý muž, ktorý sa správal agresívne, behal po uliciach nahý, podpaľoval domy. Skúsili u neho aj púšťanie žilou (18-krát), ale bez efektu. Keby však dostal krv krotkého zvieraťa, napr. barana, teľaťa... mohla zmierniť jeho agresivitu. Po dvoch transfúziách bol pacient „krotký”, ale keďže nedodržal pokyny J. B. Denisa – nejesť tučné jedlá a nesúložiť – jeho krv sa zase „prehriala”, a teda bola indikovaná tretia transfúzia, počas ktorej však pacient zomrel. Jeho manželka obvinila Denisa zo smrti manžela, čo viedlo k súdnemu procesu. Rozhodnutím súdu záujem o transfúziu upadol tak náhle, ako sa začal. Francúzsky parlament zakázal transfúzie krvi v roku 1670, nasledoval ho parlament v Anglicku a napokon transfúziu krvi zakázal aj pápež.  

Až na začiatku 20. storočia biológ Karl Landsteiner objasnil, v čom spočíva hlavný problém neúspešných transfúzií krvi. Objavil tri krvné skupiny a zistil, že ak má darca krvi inú krvnú skupinu ako príjemca, v tele pacienta vzniká nebezpečná reakcia. Za svoj objav dostal v roku 1930 Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. Nezávisle od Landsteinera objavil krvné skupiny (všetky štyri) o sedem rokov neskôr český psychiater Jan Janský.

V roku 1915 podal úspešnú transfúziu krvi kanadský poručík L. B. Robertson vojakovi so zraneniami od črepín z granátu.

Do slovenskej transfúznej histórie sa zapísal košický chirurg prof. J. Kňazovický, ktorý v roku 1936 podal prvú úspešnú transfúziu krvi na našom území. Od roku 2007 sa za 100-násobné bezpríspevkové darcovstvo krvi u mužov a viac ako 80-násobné bezpríspevkové darcovstvo u žien udeľuje medaila, ktorá nesie jeho meno.

Darovanie krvi neobchádza ani ústavy SAV. Prvý organizovaný dobrovoľný odber krvi sa v komunite košickej SAV uskutočnil už v roku 2008. Táto tradícia tak tento rok vstupuje už do svojho 15. jubilea, pričom sa každoročne organizujú dva odbery – jarný a jesenný. Do jarnej Kvapky krvi sa tento zapojili v Bratislave počas dvojdňového podujatia aj zamestnanci bratislavských ústavov SAV.

Svetový deň darcov krvi 2024 je príležitosťou na prejavenie úcty a vďaky všetkým, ktorí nezištne darujú krv a prispievajú tak k záchrane životov. Zároveň je to výzva pre nás všetkých, aby sme si uvedomili dôležitosť darcovstva krvi a podporili túto život zachraňujúcu aktivitu. Všetci môžeme prispieť k tomu, aby bol svet lepším miestom – stačí len darovať kvapku krvi.

A ktorá je vaša krvná skupina?

• Ak ste A+, patríte medzi 35, 7 % Slovákov či Sloveniek
• Ak ste A -, patríte medzi 6,3 % Slovákov a Sloveniek
• Ak ste B +, patríte medzi 15,3 % Slovákov alebo Sloveniek
• Ak ste B -, patríte medzi 2,7 % Slovákov a Sloveniek
• Ak ste 0 +, patríte medzi 27,2 % Slovákov alebo Sloveniek
• Ak ste 0 -, patríte medzi 4,8 % Slovákov či Sloveniek
• Ak ste AB +, patríte medzi 6,8 % Slovákov a Sloveniek
• Ak ste AB -, patríte medzi 1,2 % Slovákov alebo Sloveniek

Spracovala: Mária Ďurkovská, CSPV SAV

Foto: Martin Bystriansky