Aktuality

Uplynul týždeň od najsilnejšieho zemetrasenia v juhovýchodnom Turecku a severnej Sýrii minimálne za ostatných 85 rokov. Príčinou zemetrasenia bol tektonický posun na východoanatólskom zlome, na kontakte arabskej a anatólskej litosférickej platne. Mimoriadne ničivé otrasy zasiahli tieto krajiny v pondelok 6. februára 2023 o 01:17:36 UTC (svetového času). V Turecku bol lokálny čas 04:17 a v Sýrii 03:17. Vedci z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., zhrnuli poznatky o zemetrasení z geologicko-geofyzikálneho pohľadu.

Východoanatolský zlom je 700 km dlhá zlomová línia transformného (bočne posunového) charakteru s ľavostranným zmyslom pohybu. Oddeľuje anatólsku a arabskú platňu (obr. 1). Permanentná rýchlosť pohybu na zlome je vo východnej časti okolo 10 mm za rok, v západnej okolo 1,4 mm ročne. V prípade skokového pohybu pri zemetrasení je to o niekoľko rádov viac.

Medzi rokmi 2007 až 2020 je v zlomovej zóne registrovaných viac než 26-tisíc zemetrasení, z ktorých 160 má určený zmysel pohybu na zlome (tzv. fokálny, resp. ohniskový mechanizmus). Seizmologické a tektonické  charakteristiky ukazujú, že zlom je uklonený na sever a demonštruje veľmi dobre definovanú hranicu medzi oboma mikroplatňami, pozdĺž ktorej dochádza k ľavostrannému pohybu. Deformácia nie je viazaná len na jednu konkrétnu líniu, ale celý systém subparalelných zlomov. Celkový pohyb na zlome si netreba predstavovať len ako bočne posunový, v rámci zlomu sú segmenty, kde dochádza k zmršťovaniu (kompresii) a naťahovaniu (extenzii).   

Z hľadiska časového zaradenia východoanatólský zlom sa geologicky formoval od stredného miocénu (okolo 12 miliónov rokov) do raného pliocénu (tri milióny rokov), čo je dokumentované z geologicko-tektonických meraní deformačnej histórie zachovanej v sedimentárnych a vulkanických horninách. Ľavostranný pohyb na zlome bol preukázaný od troch miliónov rokov.

Doterajšie relevantné historické údaje potvrdzovali ničivé zemetrasenia s M6.0 – 7.2 v rokoch: 1789 – M7.2; 1795 – M7.0; 1866 – M7.2; 1872 – M7.2; 1874 – M 7.1; 1875 - M6.7; 1893 – M7.1; 1971 – M6.7; 2010 – M 6.0; 2020 - M6.8 (obr. 2). Tieto údaje dokumentujú, že terajšie zemetrasenie – hlavný otras M7.8 a dotras M7.5 je aj historicky najsilnejšie, hoci nie sú vylúčené aj obdobné udalosti v nedokumentovanej minulosti. Obidva hlavné otrasy boli zaznamenané aj na území Slovenska  Národnou stanicou seizmických staníc (obr. 3 a 4). Jednou z príčin terajšieho mimoriadne ničivého zemetrasenia môže byť kumulatívne narastanie napätia a energie v zóne zlomu, ktorá sa neprejavila v silnom zemetrasení s M nad 7.0 už 130 rokov. Ak sa pozrieme na iné časti Turecka – napr. na severoanatólsky zlom, tak zemetrasenia na západe krajiny v Izmite v roku 1999 mali M7.4 a M7.1 alebo zemetrasenie na východe Turecka pri jazere Van v roku 2011 malo M7.1. Vanské zemetrasenie však bolo od východoanatólskeho zlomu vzdialené vyše  400 km a nepredpokladá sa, že by malo vplyv na tento zlom.

Ako vidíme silné zemetrasenia v tomto regióne nie sú nezvyčajné. Tureckých, ale aj iných vedcov z celého sveta nepríjemne zaskočili tieto silné zemetrasenia z toho hľadiska, že na základe reálnych dát sa očakávalo silné zemetrasenie južne pod Istanbulom. Zemetrasná aktivita na severoanatólskom zlome po ničivom zemetrasení 1939 migrovala smerom k Istanbulu a v roku 1999 sa zastavila pri Izmite (zhruba 50 km východne od Istanbulu). Toto zemetrasenie v roku 1999 spôsobilo v Istanbule značné škody. Vedci z celého sveta očakávajú na základe štatistických výpočtov silné zemetrasenie v oblasti Marmarského mora v priebehu nasledujúcich 30 rokov s pravdepodobnosťou 62 ±15 percent a v priebehu nasledujúcej dekády s pravdepodobnosťou 32 ±12 percent.

Nepriaznivé faktory

Prvým nepriaznivým faktorom z hľadiska následkov zemetrasenia pre obyvateľov bol nočný, resp. skorý ranný čas, keď takmer každý ešte spí.  Jedenásť minút po hlavnom otrase s M7.8 prišiel prvý dotras s M6.7. Ten bol rovnako silný ako posledné zemetrasenie v blízkej oblasti pred troma rokmi, 24. 1. 2020, s M6.8. Je pravdepodobné, že až po týchto dvoch otrasoch tí, čo prežili a neboli zavalení, sa mohli dostať na voľné priestranstvo. Naďalej však pokračovali silné dotrasy, v deň zemetrasenia 6. februára sa zem citeľne triasla prakticky neustále (štatistiky  podľa údajov EMSC – Európsko-stredomorské seizmologické centrum, sú uvedené v tabuľke). To, čo nezničil hlavný otras a prvý silný dotras, zničil dotras s M7.5 o deväť hodín neskôr, 6. februára 2023 10:24:49 UTC (13:24 hod. lokálneho tureckého času), keď už prebiehali prvé záchranné práce a z tohto dotrasu existujú aj videá padajúcich budov poškodených pri hlavnej udalosti.   

Druhým nepriaznivým  faktorom je vysoká hustota obyvateľstva. Podľa údajov OSN v epicentrálnej oblasti v okruhu 500 km žije viac ako 23 miliónov obyvateľov, v najviac postihnutej oblasti juhovýchodného Turecka a severnej Sýrie sú turecké mestá Gaziantep (1,1 milióna obyvateľov), Şanliurfa (450-tisíc), Malatya (440-tisíc), Antakya (Hatay) (400-tisíc), Kahramanmaraş (380-tisíc), Adiyaman (220-tisíc), Osmaniye (200-tisíc), Iskerderun (160-tisíc), Elbistan (80-tisíc), Kilis (80-tisíc), sýrske veľkomesto Aleppo (1,6 milióna ), Idlib (165-tisíc), Manbij (100-tisíc), Afrin (36-tisíc)... Navyše v prihraničnej oblasti žijú aj ďalšie milióny utečencov z konfliktov v Sýrii. Podľa miery deštrukcie celých obytných štvrtí je reálna hrozba, že celkový počet obetí môže presiahnuť 50- až 70-tisíc.

Tretím faktorom je v tejto oblasti sveta tradičná benevolencia úradov pri výstavbe budov napriek tomu, že z hľadiska seizmického ohrozenia (pravdepodobnosti vzniku zemetrasenia) a seizmického rizika (pravdepodobnosti vzniku škody) patria oblasti v okolí severoanatólskeho a východoanatólskeho zlomu medzi seizmicky najaktívnejšie na svete! Je vysoko pravdepodobné, že za vysokým počtom obetí bude nízka kvalita a seizmická odolnosť stavebnej infraštruktúry.   

Štvrtým nepriaznivým faktorom je zimné obdobie, keď v postihnutej oblasti v noci klesajú teploty pod  mínus 3 až mínus 4 stupne, v obývaných horských oblastiach aj pod mínus 6 stupňov, čo výrazne znižuje šancu na prežitie pod sutinami.

Tabuľka: Štatistika otrasov v oblasti JV Turecka a S Sýrie podľa údajov EMSC. 13. februára 2023 sa do uzávierky textu vyskytol 1 dotras s M4.6.

Pre porovnanie na Slovensku sa zemetrasenie s magnitúdom viac ako 4 nevyskytlo od roku 1964, zemetrasenie M5.0 a viac bolo naposledy v roku 1930 pri Dobrej Vode v Malých Karpatoch a jediné zemetrasenie pravdepodobne s M okolo 6.0 bolo v Komárne v r. 1763. Na upokojenie našich obyvateľov môžeme uviesť, že podobne silné zemetrasenie ako teraz, ale aj v minulosti v Turecku, u nás nehrozí. Na našom území neexistuje taký rozsiahly seizmoaktívny zlom, ako je východoanatólský alebo severoanatólsky a geologicko-tektonický vývoj Západných Karpát mal podobnú dynamiku ako v súčasnosti v Turecku už pred približne 10 a viac miliónmi rokov. 

V príspevku sme uviedli, že východoanatólsky zlom vznikol pred približne 12 miliónmi rokmi. Minimálne tak dlho trvá aj seizmická aktivita v oblasti anatólskej platne. Ani za ďalšie milióny rokov sa to nezmení. Z globálneho hľadiska sa v oblasti Stredomoria (obr. 1) bude naďalej podsúvať obrovský blok Afriky pod Euroáziu. Medzi hlavnými platňami sa tektonická aktivita koncentruje do viacerých mikroplatní: arabskej, anatólskej, egejskej. Arabská platňa sa posúva na sever rýchlosťou 15 – 20 mm za rok.  V priamom smere pôsobí na deformáciu pohoria Zagros, v bočnom vysúva anatólsku platňu na západ. V ďalšom vývoji za milióny rokov anatólska platňa spolu s celou gréckou-egejskou oblasťou zanikne v Helénskej priekope južne od Kréty. Pozdĺž zlomu Mŕtveho mora sa bude Arábia zároveň v rotačnom pohybe vzďaľovať od Afriky. V jej mieste je už dnes Červené more, ktoré sa vo vzdialenej budúcnosti môže stať novým oceánom. Aj keď sú prírodné udalosti v podobe zemetrasení a výbuchov sopiek často tragické, geologický vývoj Zeme nezastavíme a musíme sa mu prispôsobiť.

Text: Ján Madarás, Kristián Csicsay a Andrej Cipciar, Ústav vied o Zemi SAV, v. v. i.

Dáta zo seizmických staníc Kolačno (KOLL) a SMOL (Smolenice) sú zverejnené so súhlasom a na základe spolupráce s Centrom pre vedu a výskum, s. r. o.

Zdroje

Güvercin, S. E., Karabulut, H., Konca, A. Ö., Dogan, U. and Ergintav, S. 2022: Active Seismotectonics of the East Anatolian Fault. Geophysical Journal International. (2022) 230, 50–69. doi.org/10.1093/gji/ggac045

Kalafat, D., Zulfikar, A. C., Akcan S. O. 2021: Academic Platform Journal of Natural Hazards and Disaster Management, 2(2), 96-111, 2021 doi: 10.52114/apjhad.1039670

https://www.usgs.gov/international-programs/seismicity-study-turkey

https://en.wikipedia.org/wiki/2023_Turkey%E2%80%93Syria_earthquake#/media/File:Anatolian_Plate_Vectoral.svg