Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Laureátky Radu Ľ. Štúra II. triedy z SAV

Predstavujeme laureátky Radu Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy zo SAV

28. 1. 2023 | videné 774-krát

Pri príležitosti vzniku Slovenskej republiky hlava štátu pravidelne oceňuje významné osobnosti. V tomto roku, v roku 30. výročia vzniku SR udelila Zuzana Čaputová vyznamenania 28 osobnostiam. Medzi laureátmi boli aj dve vedkyne Slovenskej akadémie vied, ktoré si odniesli Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti vedy.

Prinášame profily oboch vedkýň – prof. Daniely Ježovej z Ústavu experimentálnej endokrinológie Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i., a Dr. Jany Madejovej z Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i.

Prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., pôsobí ako farmakologička a venuje sa štúdiu regulačných mechanizmov uplatňujúcich sa v stresovej odpovedi, skúmaniu negatívnych dôsledkov stresu a možnosti ich farmakologického ovplyvnenia. Hlavným zámerom výskumu je nájsť nové poznatky, ktoré napomôžu k lepšej prevencii a liečbe psychických porúch, kardiovaskulárnych a nervových ochorení, ako aj porúch metabolizmu.

Výskum profesorky Daniely Ježovej a jej tímu má translačný charakter, čo znamená, že prenášajú nové poznatky získané za laboratórnych podmienok do klinického výskumu a naopak. Otázky, ktoré vyplývajú z klinických pozorovaní a ktoré sú relevantné k rozvoju a liečbe ochorení súvisiacich so stresom, sú riešené v animálnych modeloch, ktoré umožňujú sledovať zúčastnené mechanizmy. Poznatky, ktoré výskumný tím profesorky Daniely Ježovej získava v animálnych experimentoch sú podkladom pre výber prístupov v sledovaniach priamo u ľudí. V rámci výskumu zavádzajú neinvazívne vyšetrovacie metódy u zdravých dobrovoľníkov na hodnotenie zvládania stresových situácií vo vzťahu k telesnej hmotnosti a psychickým charakteristikám. V spolupráci s klinickými pracoviskami sledujú vybrané skupiny pacientov, napr. pacientov s panickou poruchou, depresiou, sklerózou multiplex, alergickými ochoreniami či psychózou.

Profesorka Ježová sa v rámci výskumu venuje aj odhaľovaniu dosiaľ nepoznaných atypických účinkov hormónov, konkrétne aldosterónu, oxytocínu, kopeptínu a testosterónu. Prelomovým nálezom jej výskumného tímu bolo rozpoznanie účinkov aldosterónu v mozgu, konkrétne jeho negatívny vplyv na úzkosť a správanie podobné depresii u zvierat, čo prvýkrát publikovali autorky Hlaváčová a Ježová v roku 2008. V ďalších rokoch poznatky o účinkoch aldosterónu v mozgu podstatne rozšírili. Čo je najdôležitejšie, prof. Ježová nadviazala plodnú spoluprácu s klinickými pracovníkmi u nás a aj v zahraničí, a spolu objavili, že nálezy odhalené v animálnych modeloch platia aj u človeka. Priniesli dôkazy, že aldosterón sa podieľa na patofyziológii veľkej depresívnej poruchy, pričom odráža aktuálny psychický stav pacientov, ako aj dĺžku a závažnosť depresívnej epizódy. Nedávno publikovali nálezy o úlohe aldosterónu v priebehu premenštruačného syndrómu u žien.

V súčasnosti pôsobí profesorka Ježová v Biomedicínskom centre SAV, v. v. i., v Oddelení endokrinných regulácií a psychofarmakológie Ústavu experimentálnej endokrinológie. Bola členkou Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti a predsedníčkou komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác v biologických vedách, od roku 2022 je predsedníčkou komisie pre obhajoby dizertačných prác v lekárskych vedách. V rokoch 2013 až 2017 pôsobila ako podpredsedníčka a členka Predsedníctva SAV. V súčasnosti je podpredsedníčkou Učenej spoločnosti Slovenska. V rokoch 2009 až 2018 bola tiež viceprezidentkou európskej organizácie All European Academies (ALLEA). Slovenskú vedu a Slovensko reprezentovala/reprezentuje ako členka panelu pre hodnotenie prestížnych európskych projektov pre European Research Council (ERC) a panelov expertov pre grantové agentúry alebo univerzity v Belgicku, Írsku, Litve, Portugalsku či Slovinsku. Získala viaceré významné ocenenia za jej pôsobenie v oblasti vedy a výskumu.

Viac o výskume stresu nájdete v rozhovore s prof. D. Ježovou pre aktuality.sk z októbra 2022. 

O výskume prof. Ježovej realizovanom s jej mladými spolupracovníkmi Luciou Karailievovou a Petrom Karailievom

 

RNDr. Jana Madejová, DrSc., pôsobí na Ústave anorganickej chémie SAV, v. v. i., a dlhodobo patrí do svetovej špičky vo výskume vrstevnatých silikátov (ílových minerálov) metodami infračervenej (IČ) spektroskopie. Je absolventkou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, na ktorej promovala v špecializácii analytická chémia. Vedeckú hodnosť kandidáta vied a doktora vied získala na Ústave anorganickej chémie SAV, v. v. i.

Je členkou oddelenia hydrosilikátov a jej výskum je zameraný nielen na bežné využitie IČ spektroskopie pri charakterizácii ílových minerálov a príbuzných hornín, ale dôraz momentálne kladie na aplikáciu tejto metódy a jej pokročilých techník na štúdium nových funkčných materiálov určených pre špecifické priemyselné aplikácie. V spolupráci s kolegami z iných ústavov, ale aj zo zahraničia sa zameriava na výskum ílových minerálov modifikovaných netradičnými organickými látkami, ktoré sú perspektívne ako nanoplnivá do polymérov, keďže zlepšujú niektoré ich vlastnosti. Ílové minerály, najmä kaolíny a bentonity, majú široké spektrum priameho využitia v rôznych odvetviach hospodárstva, ako sú stavebníctvo, chemický, potravinársky a kozmetický priemysel, výroba keramiky a pod. V súčasnosti stúpa význam ich použitia ako environmentálnych surovín. Niektoré íly sa využívajú pre svoje liečivé, antioxidačné a adsorpčné vlastnosti ako prostriedky pre starostlivosť o pleť. Pre optimálne využitie týchto materiálov je dôležité poznať ich zloženie, štruktúru a chemizmus, k čomu sa v plnej miere využíva práve infračervená spektroskopia. Pred niekoľkými rokmi sa doktorka Madejová začala intenzívne venovať predovšetkým blízkej infračervenej oblasti, ktorá bola pri výskume ílov využívaná iba okrajovo. Podľa jej vlastných slov, za najdôležitejší prínos svojej práce považuje práve zavedenie metódy IČ spektroskopie v blízkej oblasti pre výskum prírodných a chemicky modifikovaných nanomateriálov na báze vrstevnatých silikátov, pri charakterizácii kyselinovo-aktivovaných smektitov, smektitov s modifikovaným nábojom, ale aj pri charakterizácii anorganicko-organických hybridných materiálov. Systematickým výskumom a analýzou IČ spektier vypracovala originálne interpretácie javov, keď zistila, že práve blízka IČ oblasť poskytuje niektoré informácie, ktoré „tradičná“ IČ spektroskopia v strednej oblasti neposkytuje. Blízka IČ spektroskopia sa v súčasnosti intenzívne využíva aj pri skúmaní minerálov nachádzajúcich sa na Marse. Svoju záľubu v IČ spektroskopii sa snažila preniesť aj na svojich PhD študentov, ktorých viedla v ich vedeckej práci.

Za svoj prínos vo vede získala niekoľko individuálnych ocenení. Viackrát získala Prémiu Slovenského literárneho fondu za výnimočný vedecký ohlas na jej publikácie, Medailu SAV za podporu vedy a Zlatú medailu SAV. V prestížnej ankete Slovenka roka 2018 bola nominovaná v kategórii Veda a výskum za významný prínos pre vedu v medzinárodnom ponímaní. Z kolektívnych ocenení je vhodné spomenúť hodnotenie agentúrou ARRA z roku 2012, v ktorom kolektív oddelenia hydrosilikátov pod vedením Dr. Komadela a Dr. Bujdáka bol zaradený medzi špičkové vedecké kolektívy na Slovensku.

Je dlhoročnou členkou Učenej spoločnosti Slovenska a edičnej rady časopisu Clays and Clay Minerals, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie zahraničné časopisy v oblasti výskumu ílov. V rokoch 2017 – 2022 pôsobila ako členka výboru medzinárodnej asociácie AIPEA. Ide o celosvetovo pôsobiacu organizáciu združujúcu vedecké spoločnosti zamerané na výskum ílov. Bola aj predsedníčkou Slovenskej ílovej spoločnosti. Veľmi dôležitou súčasťou jej vedeckého života bola a je zahraničná spolupráca. Absolvovala niekoľko vedeckých stáží vo Francúzsku, Veľkej Británii, Grécku, USA, Argentíne, Poľsku. S mnohými kolegami z týchto zahraničných inštitúcií udržiava aj po dlhých rokoch priateľské vzťahy. V rámci ústavu sa stala postupne vedeckou tajomníčkou a potom aj predsedníčkou Vedeckej rady ÚACH (do 2022), v rokoch 2019 – 2022 pôsobila aj vo Vedeckej Rade PríF UK. V roku 2019 bola vymenovaná za predsedníčku stálej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore anorganická chémia pre funkčné obdobie 2019 – 2021.

Je autorkou a spoluautorkou viac ako 100 vedeckých článkov publikovaných v časopisoch evidovaných databáze WOS, 11 vyžiadaných kapitol v zahraničných monografiách a spoluautorkou vysokoškolských skrípt. Jej práce boli citované v databáze WOS viac ako 5500 krát. Je spolueditorkou knihy: Infrared and Raman Spectroscopies of Clay Minerals (Eds. W.P. Gates, J. T. Klopproge, J. Madejová and F. Bergaya), Elsevier, The Netherlands, 2017. Jej publikačné výstupy možno nájsť TU.

Svojou svedomitou prácou, produktivitou a aktívnym záujmom o vedu je stabilným pilierom nášho ústavu.

 

Text: BMC SAV, v. v. i., a ÚACH SAV, v. v. i.

Foto: TASR, archív SAV

Súvisiace články