Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Vyšiel špeciálny Vedecký podcast SAV o nepodložených presvedčeniach

Vyšiel špeciálny Vedecký podcast SAV o nepodložených presvedčeniach

27. 1. 2023 | videné 743-krát

Naša spoločnosť prechádza posledné roky mnohými záťažovými skúškami, ako pandémia COVID-19, ruská agresia voči Ukrajine, rôzne vnútropolitické zmeny a tlaky a v neposlednom rade ju značne ovplyvňujú rôzne konšpirácie, nepodložené tvrdenia a fámy. Nezastupiteľnú rolu pri prekonávaní takýchto období zohrávajú spoločenské vedy a medzi nimi aj psychológia. O tom, ako týmto rôznym tlakom čeliť, hovorí v špeciálnom vedeckom podcaste SAV Vladimíra Kurincová Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., odborníčka na problematiku nepodložených presvedčení, kognitívnych omylov a intuitívneho usudzovania. Podcast moderovala Soňa G. Lutherová.

V. Kurincová Čavojová už v knihe Fámy, konšpiračné teórie a dezinformácie očami spoločenských vedcov vysvetľuje, že pôvod slova konšpirácia odkazuje na latinský výraz conspirare, „spoločne dýchať“, teda odkaz na spoločenstvo ľudí, ktorí majú nejaký spoločný plán, cieľ. „Konšpirácia je vlastne nejaké sprisahanie,“ vysvetľuje odborníčka a prikladá vysvetlenie aj termínu konšpiračná teória. „Pre ľudí je veľmi dôležité vedieť nejakú negatívnu informáciu, že niekto proti nám ´kuje pikle´.“ Ľudia sú podľa nej často nastavení tak, že sami chcú vidieť nejakú konšpiráciu aj tam, kde nie je. Zdôrazňuje, že fámy, konšpirácie, dezinformácie nie sú synonymá a objasňuje odchýlky. Pripomína a popisuje aj termín misinformácie – t. j. nepravdivé informácie, ktoré šírime s dobrým úmyslom. Dotkne sa aj termínu propaganda a jej úlohy vo verejnej mienke.

V. Kurincová Čavojová sa rozhovorila aj o úlohe sociálnych sietí pri konšpiráciách. „Ťažko sa historicky porovnáva, či by konšpiračné teórie mali rovnakú silu bez sociálnych sietí,“ vysvetľuje a dokladá výskumom, podľa ktorého konšpiračné témy tu boli a sú stále, ich prevalencia sa mení v závislosti od sociálnej udalosti (napr. atentát na J. F. Kennedyho). „Druhá vec je, že možno sa nemení percento ľudí, ktorí majú sklon inklinovať a veriť konšpiráciám, ale vďaka sociálnym sieťam sa viac šíria a dostanú sa k nim aj ľudia, ktorí ich inak nevyhľadávajú. Sociálne siete teda určite výrazne prispeli k rozšíreniu konšpirácií,“ prízvukuje. Vysvetlí aj podiel médií na šírení fám.

Vedkyňa sa zamyslela zo psychologického pohľadu nad povahovými črtami či charakteristikou ľudí, ktorí šíria alebo podliehajú konšpiračným témam. „Na jednej strane sa zdráhame robiť nejaký psychologický profil konšpirátora – a ani to veľmi nejde, zároveň však výskum naznačuje, že existujú nejaké črty, ktoré robia človeka náchylnejším na uverenie či šírenie konšpirácií,“ vysvetľuje odborníčka a pripája podrobnosti výskumu v rámci sledovania charakteristík.

Priblížila aj prejavy ľudí, u ktorých sa „črtá“ náchylnosť ku konšpiráciám a ako k týmto ľuďom pristupovať. „Dôležité je zistiť, čo tých ľudí k tomu vedie a snažiť sa pochopiť, prečo tomu verí,“ hovorí a dokladuje príkladmi z čias covidovej pandémie. Dodala tiež, že veľmi dôležité je prejavovať aj empatiu a preklenúť rozdiely medzi „my“ a „oni“. „Často sa stáva, že tvorcovia propagandy a konšpirácií cielene požívajú toto delenie,“ objasňuje.

Experimentálna psychologička v podacste prezrádza, čo sme sa počas pandémie podľa výskumov o sebe dozvedeli. „Hoci by ma nemalo – vždy ma prekvapí, koľko Slovákov a Sloveniek podlieha nepravdivým informáciám či nepodloženým presvedčeniam. Veľmi ma zarazilo, aké veľké percento ľudí viní USA a NATO pri vojne na Ukrajine,“ odpovedá vedkyňa a objasňuje ďalej súvislosti s nepodloženými tvrdeniami počas pandémie.

Za veľmi dôležitý faktor, aby ľudia nepodliehali konšpiráciám a dezilúziám považuje dôveru voči vede a inštitúciám. Priblíži aj, ako sama prežívala začiatok pandémie a rôzne „úzkostné“ stavy. „Nastúpila však sociálna zodpovednosť. Mali sme výsledky z predchádzajúcich výskumov, ktoré bolo užitočné využiť... Vtedy mi veľmi pomohlo, že sa zaoberám vedeckým myslením, dostupnými číslami,“ a podrobnejšie vysvetľuje ďalšie postupy, ale aj pocity frustrácie napríklad z postupu niektorých politikov. „Dôvera je veľmi dôležitá pri potláčaní konšpirácií – dôvera vo vedu, inštitúcie a kritické myslenie,“ poznamenáva v závere Vladimíra Kurincová Čavojová k tomu, čo by mohlo spoločnosti pri potláčaní konšpirácií pomôcť a kde vidí „svetlo na konci tunela“.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts, na Spotify a na stránke www.podcasty.sme.sk. Celý rozhovor s Vladimírou Kurincovou Čavojovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky  

 

Súvisiace články