Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Budova Slovenského rozhlasu

Zmena klímy aj vo Vede SK

5. 8. 2022 | videné 643-krát

Zdanlivo otázka, ktorá zaváňa bulvárnou senzáciou. Prežije ľudstvo rok 2222? Prečo nie napríklad rok 2444? Alebo prečo sa vôbec máme baviť o prežití ľudstva na našej planéte? Priznávame, otázka je zámerne len na pritiahnutie pozornosti. Po úspechu SAVinci na Tyršovom námestí v Bratislave tentoraz k Vede SK v Rádiu Slovensko.

Jej hlavnou témou bude, podobne ako v SAVinci koncom júna, klimatická kríza a globálne otepľovanie na Zemi. Príroda okolo nás sa ešte pred niekoľkými rokmi zdala ako mohutný stabilný komplex, ťažko ovplyvniteľný, no s obavou zisťujeme, že našim potrebám už čoraz viac ustupuje a dokonca sa začína brániť. „Našej Zemi sme ublížili a teraz s nami vedie vojnu,“ znie citát prof. Jamesa Lovelocka, ktorým SAV uvádza publikáciu Zmena klímy. Desať autorov v nej v jednotlivých kapitolách rozoberá rôzne aspekty klimatických zmien. Európska enviromentálna agentúra v Kodani špecifikovala jedenásť najvýznamnejších megatrendov, ktoré ohrozujú krajinu a jej zložky. Sú rozdelené do piatich základných klastrov: sociálny, ekonomický, technologický, environmentálny a klaster riadenia. Vedci aj nadšení ochrancovia prírody vrstvia dôkazy o urýchľovanej degradácii nášho životného prostredia. Vieme však odhadnúť v akom bode devastácie našej planéty sa nachádzame? Poznáme východiská na spomalenie klimatických zmien, na obnovu ekosystémov, na integrované multidisciplinárne riešenia problémov klimatickej krízy? A najmä – dokáže ich ľudstvo realizovať včas?

Na tieto aj ďalšie otázky budú vo Vede SK v Rádiu Slovensko hľadať odpovede doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., a RNDr. Ján Madarás, PhD., riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i.

Už v sobotu 6. augusta od 22.20 do 24.00 hod. vo vysielaní Rádia Slovensko. „Musíme prestať myslieť len na ľudské potreby a práva,“ nabáda prof. James Lovelock. Podľa informácií FAO je totiž až 60 percent svetových ekosystémov degradovaných.

 

Spracoval: Stano Ščepán

Foto: unsplash.com/Kaloyan Draganov

Súvisiace články