Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Hostkou 40. epizódy Vedeckého podcastu SAV bola Marína Zavacká z Historického ústavu SAV, v. v. i.

Vyšla 40. epizóda Vedeckého podcastu SAV

3. 6. 2022 | videné 642-krát

Hostkou 40. epizódy vedeckého podcastu SAV bola Marína Zavacká, M. A., PhD., z Historického ústavu SAV, v. v. i., ktorá svoj vedecký výskum sústredila najmä na skúmanie obdobia nedemokratických režimov na Slovensku, dejín propagandy a budovania režimových lojalít v 20. storočí. Podcast moderovala Soňa G. Lutherová.

Okrem vedeckovýskumnej činnosti sa Marína Zavacká venuje tiež historickej analýze verejného diskurzu a vysokoškolskej didaktike histórie. Vedie výberové semináre pre katedry histórie, rusistiky a východoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte UK Bratislava, čo ako sama hovorí, je veľmi dôležité, lebo učí žiakov, ktorí „chcú vedieť a zaujíma ich to“. Jej časté mediálne vystúpenia sú charakteristické jasným postojom. Relaxom pre ňu je „pohľad na zelenú prírodu“.

„Od mala som rada počúvala babky aj rodičov, keď sa rozprávali alebo spomínali, ako to bolo, a hlave – počúvala som to so záujmom. Rovnako ma potom bavilo ´ňúrať sa´ v archíve,“ hovorí M. Zavacká o svojom záujme o históriu odmalička. Zaujímalo ju, akým spôsobom ľudia prichádzali k svojim názorom, prečo sa niečo stalo.

V podcaste hovorí ako prežívala rok 1989 – ešte ako študentka maturitného ročníka strednej školy. Na svoj prvý trojmesačný študijný pobyt v Anglicku sa dostala v roku 1994. Tam sa po prvý raz stretla s tým, že k jednej téme bolo v univerzitnej knižnici aj desať políc kníh. To ju naučilo literatúru selektovať a rozoznávať dobré knihy. „Bolo to pre mňa veľmi formatívne, veď napokon ma tam v druhom týždni skoro zamkli v knižnici,“ dodáva s úsmevom historička.

Prečo si zvolila výskum totalitných režimov? „Zaujímalo ma, aké to bolo, keď sa situácia po nejakom míľniku uvoľňovala. Nie samotné míľniky. Neskôr som sa sústreďovala na to, aké stratégie využívali ľudia, ktorí prežili, respektíve ´preplávali´, aby sa potom znovu objavili a fungovali. Teda nie na perzekúcie a čistky,“ vysvetľuje svoju vedeckú prácu M. Zavacká a dáva aj konkrétne príklady ľudí. „Začala som sa teda zaujímať skôr o kontinuity ako zlomy,“ približuje a ďalej spresňuje, čo a prečo ju v histórii pri bádaní zaujíma, ako sa menia témy skúmania podľa obdobia či pri výmene generácií.

„Keď učíme o 50-tych rokoch a učí sa o Akcii B, učí sa o tom, že ľudia boli vysťahovaní z bytov, domov, vysťahovaní z Bratislavy. Ale za každú rodinu, ktorá bola vysťahovaná existovala rodina, ktorá bola nasťahovaná. A tá má dnes potomkov a oni vedia od starej mamy, že ´dobrý komunistický režim´ jej dal byt a ten byt bol komplet vymaľovaný ešte aj s nábytkom. Ona sa sama mohla aj nemusela zamýšľať čie to bolo, ale k týmto potomkom sa táto informácia vôbec nemusela dostať,“ vysvetľuje vedkyňa a zaujímavo sa rozhovorí o preformátovaní spomienok.

V roku 2018 získala pozornosť jej kniha Ľudácka prevýchova. Mária Janšáková v Ilave a jej cela číslo 20. Na príklade tohto príbehu tiež dokresľuje spôsob svojej práce a vysvetľuje príbeh Márie Janšákovej. M. Zavacká sa vo svojom výskume venuje aj fámam. „Fáma ako taká je sociálny fenomén, nemusí byť nutne nepravdivá, je fámou do momentu kým a nepotvrdí,“ vysvetľuje a zároveň pomenuje najzaujímavejšie fámy, ktoré sa v Československu šírili počas socializmu.

Podľa M. Zavackej sa historik stáva ´zrelým´ tým, keď zistí, že sú veci inak, ako si myslel. „A stáva sa to veľmi často. Je to potvrdenie, že veci robíme dobre, lebo objavíme, že niečo nesedí našej pôvodnej predstave,“ a dokumentuje toto vysvetlenie aj príkladmi z vlastnej vedeckej praxe. Pripomenie, že „v poznaní dejín sa vôbec neposúvame“.

Marína Zavacká zdôrazňuje, že vedec-historik musí mať pocit zodpovednosti voči verejnosti už len tým, že pristupuje k vedomostiam, ktoré sa dajú využiť či zneužiť. „Nikdy však nebudeme úplne objektívni,“ zdôrazňuje historička. Pochybnosť o sebe je jedným zo základných metodologických opatrení, dodáva.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Marínou Zavackou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Link na brožúru spomínanú v podcaste: Fámy, konšpiračné teórie a dezinformácie očami spoločenských vied

 

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky

 

Súvisiace články