Pripomíname si Svetový deň kultúrneho dedičstva – deň pamiatok a sídiel
Svetový deň kultúrneho dedičstva alebo tiež Medzinárodný deň pamiatok a sídiel, ktorým je každoročne 18. apríl, vznikol na podnet Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla – International Council on Monuments and Sites (ICOMOS). Na tento deň ho v roku 1983 určila ďalšia medzinárodná organizácia – Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru – United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization (UNESCO).
Tohtoročný deň kultúrneho dedičstva je poznamenaný aj vojnou na Ukrajine, kde okrem strát na ľudských životoch dochádza k ničeniu pamiatok. Svoje znepokojenie nad tým vyjadrili vo svojich výzvach a stanoviskách nielen ICOMOS a UNESCO, ale aj ďalšia organizácia DOCOMOMO (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighborhoods of the Modern Movement) zameriavajúca sa na dokumentáciu, skúmanie a ochranu diel a lokalít moderného hnutia.
Medzinárodnú organizáciu DOCOMOMO založili v roku 1990 v Holandsku a Slovensko patrí medzi jej zakladajúcich členov. Predsedníčkou slovenskej pracovnej skupiny DOCOMOMO je historička a teoretička architektúry Henrieta Moravčíková, pôsobiaca na oddelení architektúry Historického ústavu SAV, v. v. i. Ďalšími členmi sú jej kolegovia z oddelenia architektúry, ale aj odborníci z iných inštitúcií – Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave, Stavebnej fakulty STU, Fakulty umení TUKE, Pamiatkového úradu SR a ďalších. Medzi významných zakladajúcich a stále aktívnych členov DOCOMOMO Slovensko patrí historička architektúry Klára Kubičková, ocenená v roku 2019 Cenou Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry a v roku 2020 Pribinovým krížom II. triedy za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Výsledky dlhoročného výskumu architektúry 20. storočia okrem iného napomáhajú štátnej správe v oblasti ochrany pamiatok (Pamiatkový úrad SR, Krajské pamiatkové úrady) vytypovať, posúdiť a navrhnúť významné diela modernej architektúry na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Hoci situácia sa pomaly mení, architektúra moderného hnutia tvorí stále iba malú časť pamiatkového fondu Slovenska. Činnosť slovenskej pracovnej skupiny presahuje aj do oblasti aktivizmu – DOCOMOMO počas svojej existencie upozornilo na celý rad zanikajúcich stavieb a areálov na poli modernej architektúry a industriálu. Členovia DOCOMOMO sa tak snažia priblížiť širokej verejnosti jedinečné hodnoty tohto niekedy prehliadaného a preto miznúceho dedičstva, ktoré je však významnou a pre naše kultúrne prostredie príznačnou historickou vrstvou.
V súčasnosti patria medzi najohrozenejšie stavby z obdobia 2. polovice 20. storočia, čoho dôkazom je aj práve prebiehajúce búranie bratislavského Istropolisu (bývalý Dom odborov). Problematickým je – napriek napredujúcemu výskumu – pretrvávajúce ostrakizovanie architektúry éry totalitných a autoritárskych režimov 20. storočia bez dostatočného docenenia architektonických hodnôt týchto diel v domácom i medzinárodnom kontexte. Tieto stavby pritom reprezentujú dôležité obdobie našich moderných dejín. K uchovávaniu historickej pamäte období totalitných a autoritárskych režimov nás však povzbudzujú a vyzývajú viaceré medzinárodné dohovory. O dôležitosti uchovania kultúrneho dedičstva pre vzdelávanie ďalších generácií o ich histórii hovorí aj Charta medzinárodnej organizácie ICOMOS o interpretácii a prezentácii kultúrneho dedičstva ratifikovaná v Quebecku v roku 2008.
Text: Katarína Haberlandová, Historický ústav SAV, v. v. i.
Foto: TASR/Igor Svítok