Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Na chodbe Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV počas dňa otvorených dverí bolo čo obdivovať.

Z výskumov slovenskej slavistiky

3. 12. 2008 | zhliadnuté 1572-krát
Cyrilské pamiatky, Kamaldulskú Bibliu a iné súčasti kultúrneho dedičstva predstavili verejnosti i médiám slavisti zo SÚJS SAV.

Výstava najvýznamnejších pamiatok z databázy Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV (SÚJS SAV), prezentácia publikačnej činnosti, vrátane vzácnej Kamaldulskej Biblie, sprístupnenie priestorov pracoviska pre verejnosť a tlačová beseda pre novinárov – to všetko bolo obsahom dňa otvorených dverí 25. novembra 2008 v SÚJS SAV.

Ako zdôraznil na tlačovej besede riaditeľ ústavu doc. Peter Žeňuch, SÚJS SAV sa venuje bádaniu v oblasti slovensko-slovanských i slovensko-neslovanských vzťahov. A to jazykových, historických, kultúrnych i etnicko-konfesionálnych vzťahov. Pričom prezentáciu ich výsledkov im umožňuje nielen interdisciplinárny slavistický časopis Slavica Slovaca, ktorý ústav vydáva a bulletin Slavistická folkloristika, ale aj edícia Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae, v ktorej vychádzajú texty cyrilských a latinských rukopisných pamiatok.

Kultúrne dedičstvo ako predmet výskumu

Jednou z priorít ústavu je projekt "Výskum slovensko-nemeckých vzťahov", ktorým sa zaoberá známy slavista prof. Ján Doruľa, podľa ktorého sú slovensko-nemecké vzťahy významné nielen pre náš jazyk, ale pre celú našu kultúru. "Boli to práve Nemci, ktorí od 13. st. na Slovensku pozdvihli hospodárstvo, rozvinuli obchod, banskú výrobu i mestskú samosprávu, preto je ich výskum veľmi dôležitý. V našom projekte sme skúmali najmä doteraz neznáme vzťahy. Nemecká kultúra mala na našu veľký vplyv. Veľký vplyv mala aj nemčina na slovenčinu. Fungovalo to však aj naopak. A my sme chceli vedieť, ako sa aj v jazyku Nemcov a v ich písaných prejavoch odráža slovenské prostredie. Preto sme v rámci projektu študovali nemecké písomnosti, v ktorých sa to všetko dá nájsť," uviedol prof. Doruľa. Doterajšie výsledky spomínaných výskumov vyšli v publikácii "Z histórie slovensko-nemeckých vzťahov" (Bratislava, VEDA 2008).

Zaujímavé bolo aj rozprávanie vedúceho grantového projektu "Jezuiti v dejinách slovenskej kultúry" Ladislava Kačica. Ako uviedol, projekt na báze základného výskumu mapuje miesto a prínos jezuitov v slovenských dejinách vo viacerých oblastiach duchovnej kultúry. A to od ich príchodu na Slovensko (1561) do zrušenia rehole v roku 1773 a v 2. etape až do súčasnosti. Svojím vystúpením naň nadviazal Svorad Zavarský, ktorý sa orientuje na výskum literárneho diela Martina Sentivániho v kontexte literárnej produkcie jezuitov do roku 1773. O výskume latinských písomností slovenských autorov 15.-18. storočia, funkcií latinčiny a jej vzťahu k slovenčine najmä v písomnostiach náboženského obsahu, hovorila Angela Škovierová.

Bádateľka Mária Košková, ktorá sa venuje konfrontačným výskumom v oblasti slovensko-bulharskej lexikológie, frazeológie a gramatiky, predstavila okrem iného grantový projekt "Bulharsko-slovenský slovník", ktorý je súčasťou dlhodobého lexikografického projektu v spolupráci s Bulharskou akadémiou vied. A Katarína Žeňuchová priblížila výskum ľudovej prozaickej tvorby v karpatskom priestore, s osobitným zreteľom na oblasť východného Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny. Výskumy v cyrilo-metodskej oblasti, najmä výskum teologických, kulturologických a historických otázok pôsobenia cyrilo-metodskej misie na Veľkej Morave a jej pokračovania u južných Slovanov, ako aj výskum hagiografických textov svätých sedmopočetníkov a otázky súvisiace s prítomnosťou cirkví byzantsko-slovanského obradu na našom území, predstavil Andrej Škoviera. Významným výsledkom je napríklad stanovenie dátumu vyhnania Cyrila a Metóda z nášho územia. Ako napovedá výskum písomností (veľkopôstnej bohoslužby), bolo to medzi 20. februárom a 31. marcom r. 886.

Cyrilské pamiatky byzantskej tradície a ich databáza...

...sú tiež významnou oblasťou výskumu SÚJS SAV. Hovoril o nich doc. Peter Žeňuch. K ich výskumu priviedla vedcov snaha objasniť vzťah medzi Slavia latina a Slavia byzantina. Tradičným postojom bol totiž vopred predurčený výklad o príslušnosti nositeľov byzantskej tradície k východoslovanskému kultúrno-historickému prostrediu. SÚJS SAV sa preto zameral na komplexný výskum procesov, ktoré umožnili vznik a rozvoj byzantsko-slovanskej kultúrnej a religióznej tradície v našom priestore (dejiny, jazyk, ľudová prozaická tvorba, hudobná kultúra, liturgicko-obradová tradícia). Išlo najmä o terénny výskum a štyri sondážne zbery po r. 2000 v 80 obciach Zemplína, Šariša a Spiša a hľadanie rukopisných pamiatok po kostoloch, farách, a pod.

Výsledok čo do počtu prekvapil aj samotných výskumníkov. K najvýznamnejším nálezom patria - nahrávky liturgií v cirkevnoslovanskom jazyku v prostredí slovenských veriacich, rôzne rukopisné pamiatky ako inštruktážne prednášky pre kňazov, tlače s marginálnymi zápismi od 17. – 19. st., rukopisy zo 16.-19. st., výklady biblických a liturgických textov, kázňová a katechetická tvorba, spevníky, apoštoláre, evanjeliá a notové zápisy i texty v zemplínskom nárečí písané cyrilikou.
Mnohé ich fotografie a faksimile rukopisov zdobili počas Týždňa vedy a techniky aj steny SÚJS SAV.

"Sú to všetko originálne pamiatky, ktoré majú veľkú hodnotu. Mnohé z nich na svojich miestach už ani nejestvujú. My ich však máme nafotené, zdigitalizované a v tejto podobe ich môžeme ako dôkaz jazykového povedomia a nezanedbateľnú súčasť kultúrneho dedičstva uchovať aj pre budúce generácie. Rátame tiež s vydaním katalógu cyrilských a latinských pamiatok byzantskej tradície v databáze SÚJS SAV. Pracovať na tom začneme už po 1. januári 2009," zdôraznil Peter Žeňuch.