Logo SAV Logo ENSAV Logo J/S
 Ročník:
 číslo:
Utorok, 16. júl 2019 Vyhľadávanie:
v aktuálnom  vo všetkých číslach
Založené v novembri 2007 na počesť Týždňa vedy a techniky EÚ [Obsah] [Redakčná rada]  



Vydanie č.

2007

Slovensko – strecha Európy

Na otázky ENSAV „Aké sú vodné perspektívy Slovenska?“ odpovedá:

Ing. Viliam Novák, DrSc.

vedúci vedecký pracovník Ústavu hydrológie SAV

(novak@uh.savba.sk)

Slovensko sa považuje za strechu Európy. V súčasnosti má značné zásoby vôd – podzemných - i tých , ktoré z nášho územia odtekajú. Aké sú podľa Vás „vodné“ perspektívy Slovenska? Staráme sa o to, aby nám toto bohatstvo zostalo neporušené? Dostatočne?

Slovensko je len časťou územia, ktoré sa nazýva „strecha“ Európy. Pod pojmom „strecha“ sa vybavuje územie, z ktorého voda len odteká, ale takéto sú spravidla hornaté územia bez významnejšieho prítoku z iných teritórií. Typickým príkladom „strechy“ z hydrologického hľadiska je územie Českej republiky, do nej žiadny významnejší tok nepriteká a teda Česká republika je naozaj závislá len na vode, ktorá na jej územie spadne vo forme zrážok. Ale, Slovensko napriek tomu, že je časťou onej strechy je na tom podstatne lepšie - má aj „odkvapovú rúru“ ktorou aspoň na okraj územia Slovenska priteká z iných častí „strechy“ Európy veľké množstvo vody, ktoré čiastočne využívame. Je to rieka Dunaj.

Veď len uvážte: priemerný odtok vody všetkými tokmi z územia Slovenska je 400 m3/s; a len samotný Dunaj privádza do Bratislavy priemerne 2044 m3/s, čo je 5 krát viac, ako je odtok všetkými slovenskými riekami spolu. Uznáte teda, že Slovensko je síce „strechou“, ale s významným prítokom k nej.

Ako teda taká „strecha“ Európy na území Slovenska funguje?

Až 96 % územia Slovenska je odvodňované tokmi, ktoré patria do úmoria Čierneho mora, len zo 4% nášho územia voda odteká do Baltického mora. Týmto tokom je rieka Poprad, ktorá ústí do rieky Dunajec, s priemerným prietokom 16 m3/s. Zaujímavosťou je tzv. “bifurkácia” Štrbského Plesa; znamená to, že voda z tohto vodného telesa odteká do oboch morí, napája rieku Váh (Biely Váh) a tiež rieku Poprad. Až na niekoľko výnimiek je rozvodnica medzi obomi úmoriami (teda “hrebeň “ strechy, ktorý rozdeľuje obe úmoria a teda určuje do ktorého mora voda potečie) je totožná so štátnou hranicou Slovenska. Tých niekoľko výnimiek je už spomínaná rieka Poprad, rieky Uh a Latorica na Východnom Slovensku, potom horná časť povodia Oravy a riečka Vlára; posledné štyri toky privádzajú vodu na slovenské územie od našich susedov.

Čo z toho pre Slovensko vyplýva?

Z toho vyplýva, že vďaka relatívne vysokému ročnému úhrnu zrážok na území Slovenska (753 m m vrstva vody, čo znamená tiež 753 litrov vody na meter štvorcový, z ktorých 261 mm vrstva vody odtečie, zvyšok – 492 mm - sa vyparí) sme na tom relatívne dobre. Prečo relatívne ? To preto, lebo zatiaľ sú naše požiadavky na vodné zdroje bez problémov pokryté. Podľa údajov štatistickej ročenky SR (za rok 1999), bola priemerná ročná spotreba vody (nielen pitnej) na Slovensku 36.8 m3/s. Ako bolo spomenuté vyššie, priemerný odtok vody z územia Slovenska je viac ako 10 krát vyšší. A to sme nespomenuli Dunaj a jeho možnosti.

Ako nám teda môže voda z Dunaja pomôcť pokryť budúce požiadavky na vodné zdroje?

“Dunajská” voda sa využíva pre zásobovanie Bratislavy už viac ako 100 rokov. Ba vlastne “dunajská” voda sa využívala bratislavčanmi od nepamäti. Až do konca 19 storočia, kedy sa zriadil v Bratislave vodovod, voda sa čerpala z verejných studní, ale aj to bola voda, ktorá vsiakla do štvrtohorných štrkopieskových vrstiev pod mestom z Dunaja. Prvý významný zdroj vody pre bratislavský vodovod boli studne na riečnom ostrove Dunaja –ostrov Sihoť- medzi Karlovou Vsou a Devínom. Tieto studne, do ktorých vsakuje voda z Dunaja (a tak sa stáva podzemnou vodou) fungujú dodnes. A stojí aj prvá bratislavská vodáreň –pri Riviére – kde je Vodárenské múzeum.

Ale poďme k otázke. Podľa hodnotenia SHMÚ je tzv. “dynamický” –teda trvalo využiteľný - odber podzemnej vody zo zvodnených horizontov Žitného ostrova 23 m3/s; zatiaľ sa využíva menej ako tretina tohoto prietoku, predovšetkým na zásobovanie Bratislavy a južného Slovenska touto veľmi kvalitnou vodou, čo iste potvrdia najmä “kávičkári a čajíčkári”.

A ako to vyzerá na celom území Slovenska?

Zatiaľ je to dobré. Ako už bolo spomenuté, Slovensko využíva asi 37 m /s vody, z čoho sa asi 17 m3/s využíva na pitné a potravinárske účely, zvyšok na technické (priemyselné) účely. Až 80 percent pitnej vody je zo zdrojov podzemných vôd, len 20 percent zo zdrojov povrchových. Zdrojom “povrchových” vôd sú predovšetkým vodárenské nádrže, ktoré majú kapacitu 5,5 m3/s, čo nie je málo. Tieto nádrže sú lokalizované v tých regiónoch Slovenska, kde nie sú dostatočne kvalitné (alebo dostatočne výdatné) zdroje podzemnej vody. Sú to hornaté územia Slovenska a VSN. Pretože spotreba vody na Slovensku stale klesá – hlavne vďaka zvyšujúcej sa cene vody a zvyšujúcim sa nákladom na jej čistenie – nepredpokladá sa zvýšená spotreba vody ani v budúcnosti.

Aké sú teda možnosti Slovenska v “produkcii” pitnej vody?

Podľa hodnotenia SHMÚ, využiteľná výdatnosť zdrojov podzemných vôd na Slovensku je asi 75 m3/s, vodárenské nádrže umožňujú odber pitnej vody 5.5 m3/s, teda spolu 80 m3/s, čo prevyšuje našu súčasnú spotrebu asi 5 krát. Slovensko má teda dostatočné zdroje pitnej vody –ak nedôjde k dramatickým zmenám v ich tvorbe, teda k zmenám podnebia, alebo v ochrane zdrojov vody.

Aké sú riziká, ktoré ohrozujú zdroje pitnej vody?

V zásade je možné ohrozenie kvality vody, ale aj jej disponibilného množstva. Často sa hovorí o prebiehajúcich klimatických zmenách a o ich vplyve na zdroje vody. Zmeny klímy prebiehali aj v minulosti; v súčasnosti sú však zrejme intenzívnejšie. Na území Slovenska, sa zvýšila priemerná teplota vzduchu za posledných 100 rokov približne o 1°C, v nížinných oblastiach Slovenska poklesli ročné úhrny zrážok. To znamená, že v nížinných oblastiach, ktoré trpia nedostatkom vody sú stále nižšie úhrny zrážok; zvyšovanie teploty (a s tým spojený príkon radiacie) vedie k zvyšovaniu potenciálnej evapotranspirácie. Teda menej vody pre pôdu, ale aj pre tvorbu zásob podzemných vôd. Okrem toho, očakávame zvýšenú “extremalitu” počasia, t.zn. intenzívnejšie zrážky, dlhšie obdobia bez zrážok, a zvýšenie dynamiky vodného cyklu. Našťastie, zdroje podzemných vôd Žitného ostrova – ktoré majú nadnárodný význam – sú napájané infiltráciou dunajskej vody a prietok vody v Dunaji sa významne nezmenil; navyše, vybudovanie VD Gabčíkovo - Čuňovo zlepšilo podmienky pre tvorbu podzemných zdrojov vody.

Čo treba robiť, aby sme zachovali zdroje pitnej vody?

Vodu je potrebné chrániť pred znečistením a neplytvať ňou. Asi štvrtina ľudstva nemá prístup k nezávadnej vode, v niektorých krajinách Európy sa časť použitej vody po vyčistení znova využíva (Anglicko, Nemecko). Aby sme tomu predišli, na Slovensku existujú chránené vodohospodárske oblasti, ktoré tvoria približne 15 % územia Slovenska; na týchto územiach je zakázané vykonávať činnosti, ktoré môžu viesť k znečisteniu zdrojov vody. Aj časť Žitného ostrova (horná časť) je chránenou vodohospodárskou oblasťou. Toto však nestačí. Použitá voda sa musí do prírody vrátiť vyčistená, stavba a prevádzka čistiacich staníc vyžaduje veľké investície. Sú však nvyhnutnosťou. Rizikom sú tiež havárie ropných produktov a chemikálií, nekontrolovateľné skládky odpadu...

Teda všetci môžeme prispieť k tomu, aby sme životné prostredie neznečisťovali a zachovali si kvalitné zdroje pitnej vody aj pre budúcnosť.

(ľl)

Ing. Viliam Novák

 

ilustračné foto

 

  Vytlačiť obsah tejto stránky na tlačiareň Poslať obsah tejto stránky e-mailom Poslať linku na túto stránku e-mailom  

Administrácia ENSAV:
1. Slovenská akadémia vied
Výpočtové stredisko SAV, Dúbravská cesta 9, 845 35 Bratislava
2. Journaliste-Studio (v spolupráci s Klubom vedeckotechnických žurnalistov SSN)
Pošta 4, P. O. BOX 82, 840 00 Bratislava; Tel./fax: 02/65423721; e-mail:

Do rubrík „slov.-angl.“ sa budú prijímať príspevky z inštitúcií v slovenčine a súčasne aj v angličtine na e-mail adresu: . Za anglický text zodpovedá autor príspevku.
Obsah môže byť voľne šíriteľný iba pre informačné a edukačné účely.