Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality - Tlačové správy

DIJ_B.png

Lingvisti z krajín V4 diskutovali o jazykovej diskriminácii

3. 11. 2021 | zhliadnuté 42-krát

Komunikácia hrubne a využíva rozličné diskriminačné praktiky, napríklad prejavy necitlivosti, znevažovania osôb až verbálnej agresie voči niektorým členom spoločenstva. Upozorňujú na to odborníci a odborníčky na jazykovú vedu z krajín V4, ktorí sa v októbri stretli v Bratislave, aby diskutovali o jazykovej diskriminácii a možnostiach zmiernenia jazykového extrémizmu, utlmenia predsudkov a celkovej kultivácie jazykového správania.

Sociálne lingvistky a lingvisti z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV sa podujali zistiť, ako sa s globálnym problémom jazykovej diskriminácie vyrovnávajú spoločenské vedy v krajinách V4. Zorganizovali medzinárodnú konferenciu Prostriedky tvorenia sociálnej reality: jazyk – diskriminácia – spoločnosť, na ktorej vedci a vedkyne hovorili o prejavoch jazykovej diskriminácie na Slovensku a v Čechách, v Poľsku a v Maďarsku.

„Napriek tomu, že poznáme definíciu diskriminačného správania, v praxi je ťažké označiť, čo je diskriminačná situácia, kedy presne nastáva a prečo je pre niekoho poškodzujúca,“ vysvetlila členka organizačného tímu Jana Wachtarczyková z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV.

Konferencia upozornila na široké spektrum javov, ktoré sú buď priamo diskriminačné alebo k diskriminácii vedú. Slovenský politológ Andrej Findor z Univerzity Komenského predstavil efekt androcentrickej zaujatosti, ktorý pozoroval v meraní medziskupinových postojov vo svojom medzikultúrnom výskume. Český lingvista Marián Sloboda z Karlovej Univerzity na konkrétnych príkladoch ukázal, ako o voľbe komunikačného kódu na verejnom priestranstve (dvojjazyčné nápisy) rozhodujú niektoré mimojazykové okolnosti v národnostne zmiešaných lokalitách v ČR. Poľský psychológ Mikołaj Winiewski z Varšavskej univerzity priblížil problém tzv. hate speech, ktorý svojím rozsahom a intenzitou pripomína epidémiu. Epidémiu nenávistných prejavov voči menšinovým sociálnym skupinám v Poľsku, najmä voči Židom, moslimom, utečencom, Ukrajincom a komunite LGBTI.

Veľkú pozornosť prednášajúci venovali rodovo citlivému jazyku a prostriedkom, akými sa dá dosiahnuť rodovo vyvážená komunikácia. Konferencia tiež pomohla z hľadiska diskriminačných praktík identifikovať školstvo ako ďalšiu problematickú oblasť verejného života. Sumarizujúcim vyústením podujatia bol okrúhly stôl Lucie Molnár Satinskej, ktorá sa so svojimi hosťami a hostkami snažila zistiť, ako reagovať na hrubosť, nenávistný a diskriminujúci jazyk a čo môže aj jednotlivec urobiť pre tolerantnejšie (nielen) verbálne správanie.  

„Podstatné je, aby poškodzujúce správanie neostávalo bez odozvy. Jeho tolerovanie spôsobuje, že ľudia si na negatívne javy zvyknú a prestanú ich vnímať ako neprípustné, čo je cesta k ďalšiemu extrémizmu a násiliu. Naopak, osobná angažovanosť vedeckej obce je dôležitá, pretože nestačí diskrimináciu len skúmať, ale aktívne a trpezlivo proti nej aj vystupovať,“ zhrnula jazykovedkyňa.

Konferencia sa uskutočnila v dňoch 21. – 22. 10. 2021 v priestoroch Pálffyho paláca na Zámockej ulici v Bratislave. Hlavným organizátorom bolo Oddelenie sociálnej lingvistiky JÚĽŠ SAV s podporou výskumnej agentúry VEGA a Medzinárodného vyšehradského fondu. O medzinárodný záber konferencie sa postarali referenti a referentky z krajín V4, Rakúska  a Srbska.