Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Tlačové správy

Chránený starček Jakubov panónsky (Jacobaea vulgaris subsp. pannonica) na lokalite Sandberg na Devínskej Kobyle, odkiaľ bol v roku 2015 opísaný ako nový poddruh pre vedu pracovníkmi Botanického ústavu CBRB SAV. Poddruh indikuje zachované nelesné teplomilné spoločenstvá vyskytujúce sa na hranici Panónskej a Alpsko-karpatskej biogeografickej oblasti. Foto: P. Mereďa

Viac ako 150 druhom rastlín na Slovensku hrozí vyhynutie

21. 5. 2021 | videné 279-krát

Vzhľadom na veľkosť územia patrí Slovensko k popredným európskym centrám biodiverzity. Je to vďaka hornatosti našej krajiny a relatívnemu zachovaniu prírodného prostredia, ako aj jeho polohe na križovatke významných biogeografických regiónov a migračných ciest organizmov. Veľkú časť nášho rastlinného bohatstva, až 980 druhov, však reálne alebo potenciálne ohrozuje vyhynutie. Trendy vývoja biodiverzity sledujú aj botanici z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Pri príležitosti Medzinárodného dňa biodiverzity upozorňujú na zvyšujúci sa počet kriticky ohrozených rastlinných druhov a pozývajú verejnosť k mapovaniu biodiverzity.

„Až 155 druhov cievnatých rastlín patrí u nás medzi kriticky ohrozené, čo znamená, že ak by sme neprijali účinné opatrenia na ich záchranu, hrozilo by im na našom území v najbližších rokoch vyhynutie. Ohrozenosť rastlín má stúpajúcu tendenciu. Napríklad v roku 1993 bolo u nás vyhynutých alebo pravdepodobne vyhynutých 31 druhov, v roku 2001 to bolo 74 druhov a v roku 2015 už 83 druhov cievnatých rastlín,“ zdôraznil Pavol Mereďa z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV (CBRB SAV).

Významne ubúdajúcimi biotopmi u nás sú vodou ovplyvňované nelesné a lesné biotopy – slaniská, rašeliniská či lužné lesy, ale aj spoločenstvá na opačnom konci ekologického gradientu – na pieskoch a suchých a teplých stráňach. Často sa totiž nachádzajú v bezprostrednej blízkosti sídiel a sú priamo vystavené negatívnym zásahom (napríklad trhanie, vykopávanie, zošliapávanie, priame ničenie stanovíšť výstavbou alebo ťažbou). Druhovo bohaté lúky často zarastajú drevinami, pretože absentuje tradičné hospodárenie alebo sa naopak využívajú veľmi intenzívne. K veľmi cenným biotopom s vysokou biologickou diverzitou patria aj prirodzené lesné spoločenstvá, ktoré sa strácajú najmä v dôsledku fragmentácie, výsadby nepôvodných drevín a veľkoplošnej ťažby.

Trendy v zložení a poznaní biodiverzity na našom území zohľadňuje zoznam chránených druhov uverejnený vo Vyhláške 170/2021 Z. z. Ministerstva životného prostredia SR z 19. apríla 2021. Na jeho príprave sa podieľali aj vedeckí pracovníci Botanického ústavu CBRB SAV.

Do tohto zoznamu bolo zaradené rekordné množstvo  viac ako 2100 druhov organizmov, z toho 89 húb, 44 lišajníkov, 220 machorastov, 796 cievnatých rastlín a viac ako 960 živočíchov. Aj táto štatistika vypovedá o tom, akou mierou je ohrozená biodiverzita Slovenska,“ dodali pracovníci CBRB SAV.

Medzi hlavné príčiny ohrozenosti a zániku rastlinstva na našom území patrí aj vytláčanie pôvodných druhov nepôvodnými a z nich najmä inváznymi druhmi. Nepôvodné druhy u nás v súčasnosti tvoria až 24 percent rastlín. Ich počet sa každý rok zvyšuje, pričom v priemere u nás pribudne tri až päť nepôvodných rastlinných druhov ročne. Nepôvodné rastliny tak postupne zaberajú obrovské plochy, ktoré predtým osídľovali naše domáce druhy. Biologické invázie, teda intenzívne šírenie nepôvodných organizmov prirodzenými, ale najmä antropicky podmienenými cestami na nové územia, predstavujú v súčasnosti po priamom ničení biotopov druhú najväčšiu hrozbu pre biodiverzitu.

K poznaniu biodiverzity môže prispieť aj laická verejnosť. Vedci z CBRB SAV pozývajú všetkých záujemcov k mapovaniu výskytu bežných, ale aj vzácnych alebo nepôvodných druhov. Pri príležitosti Medzinárodného dňa biologickej rozmanitosti pripravili v rámci celosvetovej platformy iNaturalist špeciálny projekt, v ktorom môžu účastníci pridávať svoje pozorovania akýchkoľvek organizmov. V tomto prípade pozorovateľ nemusí presne poznať názov organizmu, ktorý mapuje, s jeho určením mu pomôže komunita ľudí, ktorá túto platformu využíva. Záujemcovia sa do projektu môžu zapojiť prostredníctvom tohto linku.  Pre najvytrvalejších mapovateľov organizátori pripravili aj ceny.

Spracovala: Katarína Gáliková