Klimatické zmeny sú vysokým rizikom pre finančný sektor
Na pozadí celosvetovej pandémie, s ktorou štáty bojujú už viac než rok, neustále prebiehajú procesy klimatickej krízy. Stabilita klímy je pritom dôležitá pre fungovanie hospodárstva ako celku. Medzinárodný menový fond predpokladá, že klimatická zmena a zmeny prírodných podmienok budú mať veľký vplyv na stabilitu finančného sektora, najmä na poisťovníctvo. V tomto kontexte možno očakávať pokračujúce zvýšené systémové riziko vo finančnom sektore. Najväčšou výzvou pre súčasnú civilizáciu je hľadanie spôsobov odvrátenia hrozieb, ktoré sú s klimatickou zmenou spojené.
Pokračujúci rast hladiny oceánov, zvyšovanie teploty na planéte, nárast počtu a veľkosti živelných pohrôm a rozširovanie neobývateľných oblastí na planéte môže viesť k migrácii obyvateľstva, nepredvídateľným materiálnym škodám a finančným stratám. Tie sa prejavili aj v roku 2020, kedy bol zaznamenaný výrazný nárast nákladov spojených s klimatickou zmenou.
„Náklady na riešenie rekordného počtu živelných katastrof v roku 2020 predstavovali 210 miliárd amerických dolárov. Zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu a náklady spojené s poisťovaním proti živelným pohromám budú mať výrazný vplyv na makroekonomickú stabilitu a stabilitu finančného sektora,“ hovorí riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Juraj Sipko a zdôrazňuje, že v snahe znížiť dôsledky klimatickej zmeny odporúčajú medzinárodné menovo-finančné a ekonomické inštitúcie zvýšiť verejné investície orientované na nízku spotrebu energie v jednotlivých sektoroch ekonomiky. Zároveň v dôsledku klimatických zmien predpokladajú rastúce existenčné riziko, na ktoré budú musieť jednotlivé štáty vyčleniť v národných rozpočtoch výdavky v rozsahu 0,5 – 2 % HDP ročne. „Pre porovnanie, výdavky na výskum a vývoj boli na Slovensku v roku 2019 na úrovni 0,83 percenta HDP,“ dodáva ekonóm.
Pre zachovanie udržateľnosti života na planéte je podľa Juraja Sipka potrebné zobrať do úvahy aj výšku ceny za fosílne palivá. „Na základe empirických štúdií uskutočnených medzinárodnými ekonomickými a menovo-finančnými inštitúciami sa odhaduje, že celkové dotácie spojené s energiami a nákladmi na ekológiu boli v roku 2017 v celkovom objeme 5,2 bilióna USD, čo predstavovalo 6,5 percent svetového HDP,“ vysvetľuje Juraj Sipko.
Ekonóm upozorňuje aj na dôležitosť úpravy cien CO2 tak, aby do roku 2050 došlo k zníženiu emisií o 80 percent. „Pre naplnenie tohto cieľa bude potrebné, aby ceny začali podľa jednotlivých štátov na úrovni 6 – 20 USD za jednu tonu CO2. Do roku 2030 by mala cena postupne narásť na hodnotu medzi 10 - 40 USD a do roku 2050 by mala dosiahnuť úroveň 40 - 150 USD za jednu tonu podľa jednotlivých štátov,“ dodáva ekonóm a ako dobrý príklad z praxe uvádza Švédsko, ktoré zaviedlo platby za emisie už v roku 1991.