Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Tlačové správy

Uchovka azijska. Zdroj: Wikimedia Commons

Zimné hubárčenie môže byť príjemným spestrením sviatočných dní

30. 12. 2020 | videné 401-krát

Skalných hubárov iste neprekvapí, že hubárska sezóna sa s jeseňou nekončí. Začínajú rásť aj tie huby, ktorým nižšie teploty nevadia. Viaceré z nich sa dokonca pýšia tým, že podporujú imunitu, tým pádom bojujú aj s alergiami, dokonca pomerne účinne predchádzajú aj istým typom rakovinového bujnenia. Podľa vedcov z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV bola tohtoročná jeseň na huby pomerne skúpa, no to sa dá napraviť aj v týchto dňoch.

„Na Slovensku rastie viacero húb, ktoré možno zbierať a pochutiť si na nich aj v novembri či decembri. Pozor však na prízemný mráz. Ak pri extrémnom striedaní teplôt jedlé huby opakovane zmrznú a zase sa rozmrazia, môžu v nich vznikať toxíny, podobné tým, ktoré poznáme v muchotrávkach. Na neskorú jeseň a cez zimu preto radšej zbierajme zimné huby, ktorým mráz neprekáža. Ak nie je zima teplotne extrémne premenlivá, je zimné hubárčenie bezpečnejšie, pretože sa môžeme spoľahnúť na to, že v lese jedovaté huby nerastú,“ povedal Tomáš Čejka z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV.

Väčšina zimných húb rastie na dreve a príkladom je aj hliva ustricovitá, ktorú väčšina ľudí pozná.

„Otužilou hubou je aj takzvané Judášovo ucho, známe aj pod menom uchovec bazový či novšie uchovka bazová. Ako napovedá meno, uchovka rastie skoro na každej starej baze, ale aj na iných stromoch, od marca až do decembra. Blízka ázijská príbuzná tejto huby je uchovka ázijská (Auricularia polytricha), ktorá je súčasťou mnohých orientálnych jedál. Od našej uchovky je na pohľad aj chuť na nerozoznanie. Poznáme ju najmä ako súčasť čínskej ostrokyslej  polievky, či iných čínskych a pseudočínskych jedál,“ povedal Tomáš Čejka.

Typickou zimnou hubou je v našich podmienkach Plamienka zamatovohlúbiková (Flammulina velutipes). Rastie v celých trsoch najmä na javoroch, bukoch či iných listnáčoch, ale aj na kmeňoch, ktoré sú už spráchnivené.

„Je veľmi otužilá a vydrží teploty až do mínus desať stupňov pod nulou. Nestor českých hubárov František Smotlacha ju nazýval vianočnou hubou, pretože rastie, na rozdiel od iných druhov, práve cez vianočné sviatky, často aj pod snehom. Pňovku neskorú  (Panellus serotinus) objavia skôr skúsenejší hubári na odumretých kmeňoch jelší, bukov, vŕb a javorov na vlhších miestach. Má zaujímavú chuť a hodí sa napríklad do gulášu,“ opisuje biológ.

Zoznam ďalších zimných húb, ktoré môžeme zbierať aj v našich lesoch, uzatvára botanik takými, ktoré odporúča zbierať radšej v spoločnosti skúsených hubárov, pretože je ľahké pomýliť si ich s nejedlými, alebo ťažko stráviteľnými hubami.

„Ide napríklad o peniazovku dubovú (Gymnopus dryophilus), kuriatko lievikovité (Cantharellus tubaeformis), pôvabnicu dvojfarebnú (Lepista saeva) či šupinovku menlivú (Kuehneromyces mutabilis),“ dodal biológ.

 

TLAČOVÁ SPRÁVA

30.12. 2020