Ako dôvera konšpiračným teóriám môže poškodzovať udržateľnosť spoločností
Medzinárodný tím psychológov pozostávajúceho z Jakuba Šrola (Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.), Jana-Willema van Prooijena (Vrije Universiteit Amsterdam) a Mariny Maglić (Ivo Pilar Institute Zagreb) publikoval v pondelok článok v prestížnom časopise Nature Human Behavior s názvom Ako dôvera konšpiračným teóriám môže poškodzovať udržateľnosť.
Článok predstavuje výsledky prehľadovej štúdie, v ktorej autorský kolektív zhŕňa poznatky doterajších výskumov o tom, ako konšpiračné presvedčenia môžu poškodzovať udržateľnosť dnešných spoločností.
„Udržateľnosť pritom v širokom zmysle chápeme ako schopnosť ľudskej komunity plniť svoje potreby v súčasnosti bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií plniť ich vlastné potreby. Nevenujeme sa preto iba environmentálnej zložke, ale aj sociálnemu a ekonomickému pilieru udržateľnosti. Článok prezentuje dva spôsoby, ktorými konšpiračné teórie môžu poškodzovať udržateľnosť. Opakované vystavenie konšpiračným teóriám môže buď priamo znižovať udržateľné postoje a správanie ľudí, alebo konšpiračné presvedčenia môžu ľuďom poslúžiť na zdôvodnenie a ospravedlnenie ich vlastných postojov či spôsobov správania, ktoré poškodzujú udržateľnosť,“ uvádza Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Autori a autorka článku argumentujú, že súčasné výskumy konšpiračných presvedčení poskytujú dôkazy o tom, že dôvera konšpiračným teóriám môže podkopávať:
Spoločenskú udržateľnosť: narúšaním vzťahov medzi ľuďmi a skupinami v spoločnosti a prispievaním k spoločenskej polarizácii; podkopávaním verejného zdravia, napríklad znižovaním ochoty dať sa zaočkovať; či dokonca ohrozovaním základných ľudských práv prostredníctvom podkopávania dôvery inštitúciám, ktoré tieto práva garantujú.
Environmentálnu udržateľnosť: znižovaním podpory pre obmedzovanie emisií skleníkových plynov, investícií do čistých zdrojov energie či ochrany zraniteľných ekosystémov;
Ekonomickú udržateľnosť: podkopávaním dôvery a spolupráce medzi ľuďmi a komunitami; znižovaním podpory pre technologické inovácie; a poškodzovaním medzinárodných vzťahov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zdravého fungovanie medzinárodného trhu.
Autorský kolektív tiež zdôrazňuje medzery v súčasnom poznaní toho, ako konšpiračné teórie ovplyvňujú udržateľnosť a poukazuje na potrebu ďalšieho výskumu. Jednou z limitácií súčasného výskumu je, že jeho prevažná časť prebieha v západných krajinách (ako USA či Veľká Británia), a preto je dôležité získať viac výskumných záverov aj z krajín, ktoré sú v tomto výskume zatiaľ zastúpené málo, napr. krajín globálneho Juhu.
„Rôzne konšpiračné teórie môžu ovplyvňovať udržateľnosť rôznym spôsobom a nie je vylúčené, že niektoré konkrétne konšpiračné teórie by v tomto ohľade mohli mať aj pozitívny účinok. K tomuto by mohlo dochádzať napríklad v krajinách, kde vysoká miera korupcie či zneužívanie právomocí verejných činiteľov už dnes prispieva k zhoršenej udržateľnosti. Napriek tomu však zdôrazňujeme, že výsledky existujúcich výskumov konšpiračných teórií poukazujú na ich prevažne negatívne dôsledky pre postoje a správanie ľudí v oblasti spoločenskej, environmentálnej a ekonomickej udržateľnosti,“ dodal Šrol.
Zdroj a kontaktná osoba: Jakub Šrol, Ústav experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., jakub.srol@savba.sk, 0948445624