Tlačové správy

Medzi ľuďmi z Ukrajiny prevláda pocit, že sú na Slovensku prijatí, majú záujem o integráciu a väčšina z nich spája svoju budúcnosť so Slovenskom. Viac ako dve tretiny respondentov vykonávajú na Slovensku platenú prácu, hoci osamelé matky s deťmi sú obzvlášť ekonomicky zraniteľné. Deti a dospievajúci sú integrovaní v slovenských školách, i keď jazyková bariéra zostáva výzvou. Aj to ukazujú výsledky z najnovšieho prieskumu Slovenskej akadémie vied.

Pohľad na integráciu Ukrajincov a Ukrajiniek na Slovensku tri roky po vypuknutí vojny prinášajú výsledky dotazníkového výskumu, ktorý realizovali štyri pracoviská SAV v rámci projektu “Spoločenská sonda ukrajinských migrantov a migrantiek na Slovensku”.

„Viac ako dve tretiny respondentov (67 %) uviedli, že v súčasnej dobe vykonávajú platenú prácu. Predstavuje to vyššiu mieru ekonomickej aktivity ako v prípade dospelých slovenských občanov, čo je spôsobené najmä nižším podielom dôchodcov medzi ukrajinskou populáciou. Takmer dve tretiny utečencov a utečeniek si našli prácu na úrovni dosiahnutej kvalifikácie na Ukrajine. Výnimku tvoria najmä rodičia s deťmi do 14 rokov, ktorí častejšie vykonávajú prácu pod svoju kvalifikáciu a častejšie pracujú na dohodu,“ uvádza Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.

Priemerný čistý príjem respondentiek a respondentov bol približne 980 EUR. Vyššie príjmy mali muži (o cca 380 eur), ľudia s vyšším vzdelaním a s lepšou znalosťou slovenčiny. Celkovo až 30,5% z nich pracuje v službách a obchode, čo je takmer dvojnásobok zastúpenia tohto typu zamestnania v slovenskom hospodárstve. 

„V skupine otázok zaisťujúcich spokojnosť s prácou na Slovensku viac ako 84 % respondentov odpovedalo, že ich práca baví a stačí im na živobytie na Slovensku (78,2%). 71,5% svoju prácu považuje za stabilnú a podľa 70,7 % zodpovedá ich kvalifikácii a schopnostiam. Na druhej strane, 72,8% odpovedalo, že ich práca by mohla byť platená aj viac a len 45,6 % má pocit, že ich práca im umožňuje posunúť sa na lepšiu pozíciu a získať lepší plat,“ dodáva Petr Mezihorák zo Sociologického ústavu SAV, v. v. i.   

Výskum poukázal najmä na ťažké podmienky osamelých matiek s deťmi, ktoré síce pracujú, avšak časť z nich má príjem len do 800 EUR, z ktorých musia zaplatiť za bývanie, uživiť rodinu a zabezpečiť potreby detí. Tieto zistenia poukazujú na potrebu poskytovania príspevku na bývanie hlavne pre zraniteľné skupiny. 

Výskum poukazuje aj na kľúčovú úlohu sociálnych sietí a komunitnej pomoci v každodennom živote ľudí z Ukrajiny. Väčšina utečencov a utečeniek (48,7 %) sa pri riešení vážnych osobných, finančných alebo iných problémov spolieha na troch a viac blízkych ľudí pochádzajúcich z Ukrajiny, ktorí žijú na Slovensku. Zároveň viac ako polovica (51,9 %) má vo svojom okruhu aj jedného alebo dvoch blízkych zo Slovenska.

„Výsledky nášho výskumu ukazujú, že 93 % detí vo veku 6 až 14 rokov, ktorých rodičia sa zapojili do prieskumu, navštevuje základné školy, a 89,7 % mladých vo veku 15 až 17 rokov pokračuje v štúdiu na stredných školách. Napriek vysokému počtu zaškolených detí mnohé z nich narážajú na vážne prekážky pri plnej integrácii do školského prostredia, pričom najvýraznejšou je jazyková bariéra. Ako hlavný dôvod, prečo deti nenavštevujú školu, rodičia uviedli plánovaný skorý návrat na Ukrajinu,“ uviedla Jana Papcunová, zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v. v. i.   

Ľudia z Ukrajiny majú záujem o integráciu do slovenskej spoločnosti (napr. 67,8% respondentov by rado nadviazalo bližší kontakt so Slovákmi) a na Slovensku sa skôr cítia byť prijatí (57,7%). Napriek tomu, takmer štvrtina (23,3%) uviedla skúsenosť s neprijatím či zlým zaobchádzaním pre svoj pôvod. Väčšina respondentov a respondentiek (71%) ovláda slovenčinu na dostatočnej úrovni na to, aby dokázali komunikovať. 

I keď sa respondenti a respondentky cítia byť v prvom rade občanmi a občiankami Ukrajiny (71,1%), v značnej miere sa identifikujú aj s Európou (50,4%) a so Slovenskom (45,4%). Ako utečenci a utečenky sa vníma 44,3% respondentov.

Slovensko, ktoré sa doteraz považovalo za tranzitnú krajinu, prechádza postupnou transformáciou na krajinu, ktorá ponúka migrantom príležitosti na stabilné a dlhodobé usadenie sa. Podľa zistení nášho výskumu viac než tri štvrtiny (76,3 %) respondentov a respondentiek plánujú zostať na Slovensku dlhšie ako päť rokov, čo naznačuje zásadný posun vo vnímaní našej krajiny. 

Tri roky od totálnej invázie Ruska na Ukrajinu sa teda Slovensko postupne stáva krajinou, kde mnohí utečenci a utečenky vidia perspektívu svojej budúcnosti. Výsledky výskumu ukazujú, že integrácia ľudí z Ukrajiny napreduje, avšak čelí viacerým výzvam, najmä v oblasti vzdelávania, pracovného uplatnenia a podpory zraniteľných skupín. Budúcnosť ich integrácie tak bude závisieť aj od schopnosti Slovenska vytvárať inkluzívne politiky a komplexnú podporu, ktoré reflektujú reálne potreby.

Výskum sa uskutočnil v novembri 2024, v spolupráci s agentúrou FOCUS. Výskumnú vzorku tvorilo 503 respondentov a respondentiek vo veku 18 - 81 rokov (priemerný vek 41 rokov), ktorí na Slovensko prišli žiť po vypuknutí vojny na Ukrajine, z toho približne dve tretiny (65%) tvorili ženy a jednu tretinu muži (35%). 5% respondentov malo základné vzdelanie, 29% respondentov dosiahlo stredoškolské vzdelanie bez maturity a 42% stredoškolské vzdelanie s maturitou. Vyššie odborné vzdelanie uviedlo  9% a vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 14% respondentov.

Na projekte spolupracujú:

Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v. v. i.,

Sociologický ústav SAV, v. v. i.,

Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i.

Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. 

Viac info nájdete v aktualitách na stránke SAV.

Ilustračné foto TASR - Michal Svítok