Tlačové správy

Nedávne udalosti, akými sú pandémia, ozbrojené konflikty a prírodné katastrofy, dostatočne preukázali významnú úlohu kultúrneho dedičstva v každej krajine. Táto úloha je oveľa väčšia, ako sa pôvodne myslelo, prispieva k schopnosti spoločnosti čeliť neočakávaným situáciám a jej následnému zotaveniu. V roku 2011 UNESCO schválilo Všeobecnú deklaráciu o archívoch, ktorá deklaruje, že ​​archívy zohrávajú zásadnú úlohu v rozvoji spoločnosti tým, že chránia a prispievajú k individuálnej a komunitnej pamäti. Európske archívy ponúkajú najspoľahlivejšie a najoriginálnejšie zdroje na (znovu)objavenie, zdôraznenie, propagáciu a zobrazenie histórie a kultúry Európy.

Ústav molekulárnej biológie SAV, v. v. i., je jedným z riešiteľov inovatívneho, medzinárodného projektu  SAGA (z angl. Sustainable Archives and Greener Approaches),  ktorý je postavený na spoločnej potrebe ochrany národných archívov pred prírodnými, človekom spôsobenými katastrofami a tiež zmenou klímy. Tento projekt sa zameriava na vytvorenie rôznych stratégií s cieľom zabrániť poškodeniu archívov a zároveň študovať existujúce biologické hrozby, ktoré ohrozujú nielen archívy, ale aj zamestnancov, ktorí s nimi pracujú, a tiež ich užívateľov/návštevníkov. Projekt je postavený na multidisciplinárnej spolupráci viacerých partnerov naprieč Európou (Španielsko, Portugalsko, Maďarsko, Malta, Taliansko, Írsko, Poľsko a Slovensko). 

Skupina z Ústavu molekulárnej biológie SAV pod vedením Dr. Domenica Pangalla, DrSc., sa dlhé roky zaoberá štúdiom biodeteriorácie predmetov kultúrneho dedičstva a mikroflóry prítomnej v jej okolitom prostredí (vzduch, povrchy a stavebné materiály). Na Slovensku sú jediní svojho druhu a o ich skúsenostiach v tejto oblasti svedčí rozsiahla publikačná činnosť a spolupráca s múzeami, archívmi a kultúrnymi organizáciami. Doterajšie aktivity skupiny pomôžu analyzovať mikroflóru archívnych vzoriek pomocou neinvazívneho odberu vzoriek a vzoriek okolitého prostredia.

Výskum bude prebiehať kombináciou klasických mikrobiologických metód (založených na kultivácii mikroorganizmov; stratégia závislá od kultivácie) s modernými molekulárnymi prístupmi, ako je vysokovýkonné sekvenovanie (kultivačne nezávislá stratégia). Analýza mikroflóry papierových predmetov (starožitné papiere, rukopisy, pergameny, mapy) a prostredia archívov (vzduch, steny a ostatné povrchy) umožní presnú identifikáciu mikroflóry zodpovednej za deterioráciu a tiež detekciu potenciálnych ľudských patogénov.

Analýza degradačných vlastností izolovanej mikroflóry umožní identifikáciu mikroorganizmov najviac zodpovedných za znehodnotenie archívnych dokumentov a nosičov. Na tento účel bude skupina UMB SAV odoberať vzorky v piatich archívnych budovách po celej Európe, konkrétne pôjde o Španielsky národný archív v Madride, Maďarský národný archív v Budapešti, Národný archív na Malte, Portugalský národný archív v Lisabone a Historický archív Európskej únie vo Florencii. Zohľadnia sa aj riziká na digitálnych a nepapierových nosičoch, najmä na vysoko zraniteľných médiách, ktoré potrebujú ad hoc fyzické úložiská (filmy, disky, fotografické negatívy atď.). Vzorky a údaje sa budú zbierať a analyzovať počas obdobia 12 mesiacov, medzi aprílom 2025 a marcom 2026 a ich výsledky prispejú k navrhnutiu adekvátnych nápravných a preventívnych postupov/metód a vypracovaniu plánov pilotnej implementácie.

Zdroj a kontakt: Lucia Kraková, lucia.krakova@savba.sk; 0918 472 610, Domenico Pangallo, domenico.pangallo@savba.sk; 0903 311 652