Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Tlačové správy

Rómska osada v Petrovciach nad Laborcom

Významný príspevok antropológa z SAV k porozumeniu stálosti etnických nerovností v zdraví

20. 11. 2024 | videné 96-krát

Andrejovi Belákovi z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i., vyšla vedecká štúdia v jednom z najprestížnejších sociálne-vedných žurnálov na svete. Nejde pri tom o spoluautorstvo v početnom kolektíve či čiastkovú správu: publikácia zhŕňa najobjavnejšie výsledky z dvoch dekád Andrejovho pionierskeho výskumného programu, zameraného na príčiny mimoriadne zlého zdravotného stavu vylúčených Rómov na Slovensku.

Publikovaná práca stavia najmä na sérii hĺbkových terénnych výskumov, ktoré Andrej Belák realizoval v období 2004 – 2015. Tieto podrobne mapovali každodennú prax najskôr vylúčených Rómov samotných a následne rozličných profesionálov zdravotného systému,  ktorí s vylúčenými Rómami pracovali na dennej báze. Postupne sa zameriavali na otázky: „Čo všetko a ako ohrozuje zdravie Rómov vo vylúčených osadách?“ „Prečo pre svoje zdravie nerobia viac?“ „Prečo pre ich zdravie nerobia viac zdravotníci?“ „Prečo pre ich zdravie nedokážu urobiť viac terénni pracovníci?“ a „Kto, ako, a prečo udržiava všetky súvisiace obmedzenia, priamo v obciach a regiónoch aj centrálne?“ Výsledky pomohli navrhnúť komplexný model príčin zlého zdravotného stavu vylúčených Rómov, ktorý bol medzičasom podporený reprezentatívnym výskumom pre prax (obrázok 1).

Aktuálne publikovaná práca z podrobného modelu dáva do popredia a názorne zhŕňa hlbšie súvislosti, ktoré boli dosiaľ v medzinárodnom kontexte málo známe – najmä vo vzťahu k Rómom a ich zdraviu, no niektoré aj vo všeobecnosti. Vysvetľuje tak napríklad (obr. 2):

  • Jedným z kultúrnych prispôsobení sa na dlhodobý útlak vo vylúčených rómskych osídleniach je aj vytváranie si a nasledovanie skupinových (etnických) ideálov, ktoré sú kontrastné k normám ostatnej spoločnosti – vrátane ideálov podporujúcich väčšiu nedbanlivosť k vlastným telám.
  • Miera prijímania či odmietania takejto cesty predstavuje v rámci vylúčených rómskych osád dôležitý determinant tamojších vnútorných rozdielov v zdravotných praktikách a zdraví.
  • Jedným z kultúrnych prispôsobení sa na nedostatočnú vybavenosť vlastných služieb vo vzťahu k vylúčeným Rómom zo strany profesionálov zdravotného systému je aj neformálne zavádzanie či tolerancia dvojitého štandardu kvality starostlivosti – vrátane praktík priamej diskriminácie.
  • Ideály kontrastné k normám ostatnej spoločnosti na rómskej strane a služby diskriminujúce Rómov sú javy, ktoré sa v dlhodobom horizonte vzájomne zásadným spôsobom podporujú – prvé býva ospravedlňované druhým a naopak.
  • Všetky uvedené javy sú zásadným spôsobom podporované všadeprítomnosťou (rasistických či racializovaných) predstáv o prirodzených rozdieloch v schopnostiach medzi Rómami a Nerómami, či už negatívnych alebo pozitívnych.
  • Väčšina spomínaného prebieha neuvedomele, pre veľmi slabé všeobecné povedomie o histórii útlaku Rómov (kde sa vzali osady?), psychológii socializácie (ako si ľudia osvojujú kolektívne identity?) a formách rasového útlaku (čo všetko sú rasistické predstavy a akými spôsobmi dokážu čo všetko ovplyvňovať?).

 

 Foto: TASR/Roman Hanc