Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Podcasty

Hostkou 38. epizódy Vedeckého podcastu SAV bola PhDr. Alexandra Jarošová, CSc., z oddelenia súčasnej lexikológie a lexikografie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i.,

#38 Alexandra Jarošová • Váha slova je neuveriteľná

6. 5. 2022 | zhliadnuté 79-krát

Hostka 38. epizódy vedeckého SAV PhDr. Alexandra Jarošová, CSc., z oddelenia súčasnej lexikológie a lexikografie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i., zasvätila poznaniu slovenského jazyka celú svoju profesionálnu kariéru. Od roku 2000 sa podieľa na tvorbe Slovníka súčasného slovenského jazyka. Je spoluautorkou aj mnohých ďalších prác – Veľkého slovensko-ruského slovníka či monografie Slovo o slovníku z pohľadu času a normy. Má rada spisovnú slovenčinu, ale čaro má pre ňu aj hovorový jazyk. Najnovší vedecký podcast SAV moderovala Soňa G. Lutherová.

Jazyk je živý organizmus, ktorý sa neustále vyvíja – cesta slova do slovníka je ďaleká a zložitá. „Dostane sa tam vtedy, ak ho ľudia používajú masovo, vo veľkom. Platí zásada, že o tom, či slovo bude žiť, rozhoduje úzus a dohoda vzdelancov. Slovo musí byť vžité a ustálené,“ vysvetľuje tento proces A. Jarošová a objasňuje, ako funguje diskusia o nových slovách či jazykových javoch medzi jazykovedcami. Dôležitý je pritom aj jazykový cit, vec intuície, dokresľuje.

Ako zbierajú a nachádzajú jazykovedci nové slová?  „Pracujeme s textami a prehovormi, zbierame podnety od verejnosti,“ hovorí jazykovedkyňa a nevyhne sa ani súčasnému fenoménu – anglicizmom. Podľa odborníčky v súčasnosti k nám prichádzajú predmety, javy, koncepty, ktoré sú už pomenované. „Noviny a iné médiá tvoria transfer, ktorým sa tieto slová dostanú so slovenčiny. Niekedy sa preložia pekne, ľudia to podchytia a používajú. Niekedy to však jednoducho len ´zoberú´, slová sa dostanú do verejnosti a stane sa, že funguje niekoľko podôb slova,“ objasňuje, ako sa postupuje v takých prípadoch a dáva aj príklady.

Alexandra Jarošová sa rozhovorí aj o koncepcii tvorby Slovníka súčasného slovenského jazyka, pričom vyzdvihuje aj veľkú pomoc počítačov. „V ústave máme aj informatika, ktorý sa zaujíma o jazyk, takže v ničom nezaostávame vo využití počítačových metód v lexikografii. Informácie podávame čitateľovi podrobnejšie, no nesnažíme sa ho zahltiť,“ dopĺňa lexikografka a pridáva ďalšie pozitívum súvisiace s IT – bezproblémovú aktualizáciu slovníka. Doteraz vyšli štyri zväzky SSSJ, v pláne je osem, vyčísľuje A. Jarošová. „Do jedného zväzku sa zmestí zhruba 16-tisíc hesiel, inde aj viac ako dvadsaťtisíc,“ a hovorí tiež, ako postupujú pri jednotlivých heslách. „Je to dlhoročný a viac-menej nekončiaci proces. Vytvorenie jedného zväzku trvá zhruba štyri-päť rokov. Pochopiteľne, tvorba prvého zväzku bola najdlhšia,“ ozrejmuje a podrobne vysvetľuje, čo sprevádza tvorbu jednotlivých dielov slovníka. „Hlavne chceme, aby slovník bol odrazom skutočného, reálneho jazyka,“ zdôrazňuje. V podcaste spomenie aj slová, o ktorých sa dlho diskutovalo či polemizovalo. Dotkne sa aj problematiky rodovej rovnosti v názvoch a používania generík.

Ako spoluautorka Veľkého rusko-slovenského jazyka opisuje aj spoluprácu s ruskými vedcami, ktorá vplyvom aktuálnych udalostí už nie je taká intenzívna. Nevyhne sa preto ani aktuálnej situácii na Ukrajine a ruskej propagande v súvislosti s agresiou voči tejto krajine. „Pripomína mi to časy, ktoré som už zažila – niečo som videla a niečo iné mi nútili vidieť. Váha slova je neuveriteľná,“ dodáva jazykovedkyňa Alexandra Jarošová, ktorá po mnohých životných skúsenostiach najviac verí v lásku láskavú.

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Alexandrou Jarošovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky