Aktuality

Hostkou Klary Kohoutovej v najnovšej epizóde Vedeckého podcastu SAV bola riaditeľka Parazitologického ústavu SAV v Košiciach Ivica Hromadová. Doktorka Hromadová sa venuje základnému výskumu parazitov. Zmena politického režimu počas jej vysokoškolského štúdia na UPJŠ v Košiciach umožnila spoznať mladej študentke špičkové vedecké pracoviská vo Fínsku, Nemecku a Belgicku.  V podcaste hovorila nielen o svojich skúsenostiach zo zahraničia, ale aj o výsledkoch viacročného mapovania parazita cicavica obrovská (Fascioloides magna), o výskume, ktorý na ústave realizujú jej kolegyne a kolegovia a prezradila aj to, na ktorých miestach najradšej oddychuje.

Súčasná riaditeľka Parazitologického ústavu SAV, ktorý sídli v Košiciach, ešte ako žiačka základnej školy chcela byť lekárkou-ortopedičkou a ako s úsmevom dodáva, určite to vtedy ovplyvnil seriál Nemocnica na okraji mesta. Na gymnáziu potom zistila, že bunková genetika, chromozómy, DNA, dedičnosť... sú veci, ktoré ju bavia najviac. Na spomínanej UPJŠ potom vyštudovala Prírodovedeckú fakultu, odbor biológia. Po návšteve Parazitologického (vtedy ešte Helminthologického) ústavu SAV v roku 1988, ešte ako druháčka na VŠ, o parazitoch veľa nevedela, v podcaste však opisuje, ako sa k odboru dostala a čo, či kto, ju pri tom ovplyvnilo. Dnes už vie, že „parazity sú fascinujúce organizmy“.

Vedkyňa tiež ozrejmuje, ako sa rozhodla využiť porevolučné časy a odísť za štúdiom na zahraničné parazitologické ústavy. Školiteľka jej dala adresy asi 50 parazitologických európskych pracovísk a vďaka eufórii z pádu železnej opony v Európe dostala odpovede takmer na každý list, ktorý odoslala. „Písala som, že mi nejde o zárobok, ale skúsenosť a prax z práce v zahraničnom laboratóriu, a chcela som sa aj zdokonaliť v angličtine,“ vysvetľuje I. Hromadová, ktorú okrem biológie fascinujú aj cudzie jazyky. Z ponúk si napokon vybrala univerzitu v Jyväskylä vo Fínsku. „Bola to skvelá voľba,“ a dopĺňa, čomu sa v laboratóriu venovala a čo ju na Fínsku fascinovalo.

Po návrate v roku 1992 a po ukončení univerzity nastúpila do Parazitologického ústavu SAV na internú ašpirantúru (dnes doktorandské štúdium), kde sa začala venovať molekulárnej biológii. „Vzhľadom na to, že vtedy tento odbor nebol u nás ešte taký rozvinutý, som opäť strávila nejaký čas v zahraničí, tentoraz na Univerzite v Mníchove, potom v Ríme a napokon v Českých Budějoviciach,“ opisuje vedkyňa. „Najviac mi však dal postdoktorandský pobyt v Bruseli, kde som študovala parazitologického prvoka,“ a dodáva, k čomu jej tento pobyt pomohol a čo všetko jej z vedeckého hľadiska ukázal.

Ivica Hromadová tiež v podcaste hovorí o vedeckých výsledkoch, na ktoré je najviac hrdá. „Pracovala som na rôznych parazitických modeloch, červoch, no najväčšiu radosť či hrdosť som mala zo zhruba 15-ročného štúdia parazitu Fascioloides magna (cicavice obrovskej),“ hovorí a podrobne opisuje výskum parazita a jeho výskyt a pôsobenie či migračné trasy. Odpovie aj na otázku, či existuje aj „dobrý“ parazit.

„Treba si uvedomiť, že parazity sa vyskytujú všade. Na našom pracovisku sa venujeme všetkým skupinám parazitov, čím zameranie nášho výskumu má veľmi široký rozmer,“ charakterizuje I. Hromadová svoje pracovisko. Dodáva, že parazity, tie fascinujúce organizmy, sú veľmi vďačné pre základný aj aplikovaný výskum.

Jej veľkou záľubou je príroda, potulky s manželom a rodinným psom, ale aj sledovanie dokumentov či čítanie dobrých faktografických kníh, a aj cestovanie – pracovne či súkromne. No aby nebolo v jej živote všetko len vedecké – priznáva, že má rada aj škandinávske kriminálky a beletriu z krajín, ktoré navštívila. 

Vedecký podcast SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Ivicou Hromadovou si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Katarína Gáliková