Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Aktuality

Inštalácia magnetotelurickej aparatúry. Oranžový box je datalogger s pripojenými tromi senzormi magnetického poľa na meranie severojužnej, východozápadnej a vertikálnej zložky. Elektrické pole sa meria pomocou štyroch zakopaných elektród

Vedci z ÚVZ sa podieľali na magnetotelurických meraniach v Laponsku

28. 10. 2021 | zhliadnuté 255-krát

Pracovníci Oddelenia geomagnetizmu Ústavu vied o Zemi SAV Lenka Ondrášová, Jozef Madzin a Ján Vozár sa v spolupráci s kolegami z Technickej univerzity v Lulei a Geofyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR počas letných mesiacov zúčastnili magnetotelurických meraní vo švédskom Laponsku. Merania sa vykonávali v rámci projektu D-Rex, ktorý je súčasťou programu ERA-MIN 2.

Cieľom projektu je získať mnohostranné geofyzikálne údaje z troch perspektívnych oblastí v Grónsku, Fínsku a Švédsku, zjednotiť ich s geologickými údajmi a podať hodnotné integrované výstupy na regionálnej úrovni. „Merania vo Švédsku sme robili v rozsiahlej oblasti s rozlohou zhruba 10 000 km2,“ vysvetľuje Lenka Ondrášová z ÚVZ SAV. „Meralo sa v okolí najväčšieho povrchového ložiska medi vo Švédsku – Atik, spoločnosti Boliden Mineral a tiež v okolí podpovrchového ložiska železnej rudy spoločnosti LKAB v meste Malmberget.“ Územie Laponska, kde vedci robili výskum, je skalnaté a posiate mnohými močariskami. „To znamenalo v tom období aj zvýšený výskyt komárov, ktoré nám veľmi znepríjemňovali prácu,“ opisuje L. Ondrášová. Riedke osídlenie zároveň dovoľovalo pomerne rovnomerné rozloženie meraných bodov. „Na prístup k nim slúžili početné lesné cesty, no niektoré miesta zostávali v letných mesiacoch aj tak nedostupné. Z tohto dôvodu bude potrebné vykonať niektoré merania v zimných mesiacoch,“ ozrejmuje L. Ondrášová.

Projekt D-Rex sa zameriava na vývoj nových technológií a pracovných postupov pri geofyzikálnom prieskume a jeho interpretácii, ktoré priamo riešia cieľ Európy stať sa sebestačnou z hľadiska nerastných surovín. Ložiská nerastov sú malou časťou veľmi veľkého geologického kontextu, takzvaného minerálneho systému. Projekt trvá od roku 2020 do roku 2023 a jeho hlavným riešiteľom je Technická univerzita v Lulei vo Švédsku, spolu s ďalšími riešiteľskými organizáciami z Fínska, Česka a Slovenska. Na projekte sa podieľajú aj banské spoločnosti zo všetkých troch záujmových krajín.

Magnetotelurika sa ako pasívna elektromagnetická metóda používa na zistenie rozloženia vodivosti podpovrchových štruktúr. Ako zdroj využíva prirodzene sa vyskytujúce variácie geomagnetického poľa Zeme. Vodivostné štruktúry nám poskytujú informácie o výskyte a rozmiestnení ložísk nerastov.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Lenka Ondrášová, ÚVZ SAV