Aktuality

Hosťom moderátorky Sone G. Lutherovej v 22. epizóde Vedeckého podcastu SAV bol Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV. O kariére vedca sníval už od základnej školy. Zo záujmu o chémiu prešiel napokon k jadrovej fyzike. V rokoch 2008 – 2010 absolvoval postdoktorandský pobyt na Univerzite v Leuvene v Belgicku. Po návrate na Slovensko zakotvil na Fyzikálnom ústave SAV, kde sa neskôr stal vedúcim oddelenia jadrovej fyziky. Rozvíjal rôzne medzinárodné spolupráce, venoval sa výskumom vo Fínsku, Juhoafrickej republike či ako vedúci experimentálnej skupiny vo švajčiarskom CERN-e. Tento rok ho po druhýkrát zvolili za člena Predsedníctva SAV, aktuálne zastáva funkciu podpredsedu SAV pre 1. oddelenie vied.

Martina Venharta od malička zaujímalo, ako veci fungujú, prečo a načo existujú chemické prvky. „Intenzívne som čítal akúkoľvek literatúru, ktorú som našiel. So spolužiakom na základnej škole sme mali u nás v pivnici chemické laboratórium. Mali sme ho výborne vybavené pomôckami zo zrušeného chemického laboratóriá v sladovni,“ opisuje s úsmevom vedec, ktorý mal v domácej pivnici lepšie podmienky ako v školskom laboratóriu. Z nádejného chemika sa však neskôr stal jadrový fyzik. Zlom nastal počas gymnázia, keď televízia začala reprízovať program Okná vesmíru dokorán. Známy vedec-popularizátor Jiří Grygar mladého gymnazistu tak nadchol, že sa rozhodol študovať fyziku. Aj vďaka tejto skúsenosti považuje popularizáciu vedy za „extrémne dôležitú“.

Martin Venhart v podcaste opisuje, kedy sa stal ten kľúčový moment a skúsil výskum. Jadrový fyzik spomína aj ďalší dôležitý míľnik vo svojej kariére, spojený s pôsobením na Univerzite v Leuvene a ktorému určite pomohla aj náhoda či osud. A šťastie, ako dodáva.

„Páči sa mi žiť doma,“ reaguje vedec na otázku, prečo sa rozhodol po pôsobení na špičkových vedeckých pracoviskách vo svete vrátiť naspäť na Slovensko, a zdôvodňuje aj ďalšie motívy.

Šťastie praje pripraveným – je obľúbeným životným mottom Martina Venharta, ktorý sa sám považuje za cieľavedomého človeka s jasnými predstavami, a dokladá to aj systémom práce vo Fyzikálnom ústave SAV, ktorý sa po príchode zo zahraničia snažil zmeniť. S úspechom. Ako vedúcemu oddelenia jadrovej fyziky na Fyzikálnom ústave SAV sa mu do kolektívu podarilo prilákať viacero doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. „Za posledných 7 rokov sa v rámci mojej skupiny obhájili 3 doktorandi, 5 diplomových prác a 7 bakalárskych prác. Máme veľa postdoktorandov, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Máme veľmi striktné pravidlo a na tom trvám, že my doktorandom nedávame pozície po skončení prv, než neabsolvujú minimálne dvojročný postdoktorandský pobyt v zahraničí,“ vysvetľuje Martin Venhart a zdôrazňuje: „Ten zahraničný pobyt je veľmi dôležitý nielen z hľadiska odborného, ale aj z osobného rozvoja.“

V podcaste tiež objasní, ako funguje či vyzerá atómové jadro, aký má tvar. Načrtne, vďaka čomu existujeme vo vesmíre, čo má spoločné fyzika a filozofia. Porovnáva tiež podmienky v jednotlivých laboratóriách, v krajinách, kde pôsobil. Svoje pôsobenie v Juhoafrickej republike v iThemba LABS rozvinul do súčasnej spolupráce v SAV. Ako menšiu drámu opisuje meranie a opravu spektrometra TATRA v CERN-e. A nezabudne ani na svoje vedecké plány.

Dvadsiatu druhú epizódu Vedeckého podcastu SAV nájdete v podcastových aplikáciách PodBean, Apple Podcasts, Google Podcasts a na Spotify. Celý rozhovor s Martinom Venhratom si môžete vypočuť aj kliknutím na prehrávač vložený na konci textu.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky