Aktuality

Je úžasné, že máme medzi nami kolegov, ktorí majú za sebou taký krásny kus cesty. Povedal na úvod slávnostného odovzdávania ocenenia – Medaily SAV za podporu vedy, jedného z najvyšších vyznamenaní SAV – predseda SAV prof. Pavol Šajgalík. Medailu SAV za podporu vedy si z rúk predsedu SAV vo štvrtok 29. júla prevzali PhDr. Gabriela Kiliánová, CSc., a PhDr. Peter Salner, DrSc., z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Na oceňovaní boli prítomní aj podpredseda SAV pre 3. oddelenie vied RNDr. Miroslav Morovics, CSc., podpredsedníčka SAV pre zahraničné styky Mgr. Zuzana Panczová, PhD. a riaditeľka ÚESA SAV Mgr. Tatiana Zachar Podolinská, PhD.

„Obaja ocenení majú za sebou nádherný príbeh vedeckých pracovníkov, pre ktorých sa práca stala koníčkom, zábavou,“ povedal na úvod slávnostného aktu predseda SAV. Osobnosti Slovenskej akadémie vied sú tí, ktorí kladú základy, na ktorých môžeme stáť. A bez dobrých základov sa dobre stavať nedá, uviedol ďalej P. Šajgalík. „Práve títo ľudia sú silnou devízou akadémie a som rád, že sa môžeme aj pri takýchto príležitostiach stretávať,“ konštatoval ďalej, pričom tiež vyzdvihol, že udeľovanie cien či medailí je aj vynikajúcou príležitosťou na retrospektívu.

PhDr. Gabriela Kiliánová, CSc., je nositeľkou Medzinárodnej Herderovej ceny v odbore etnológia a patrí k výnimočným osobnostiam súčasnej slovenskej, ale i európskej etnológie a sociálnej antropológie, uviedol v laudáciu podpredseda SAV pre 3. oddelenie vied M. Morovics. Zdôraznil, že pri laudáciách oboch ocenených sa sústredil najmä na ich zásluhy v SAV, ktorých bolo neúrekom.

G. Kiliánová pracuje v SAV od roku 1983, keď nastúpila na Národopisný ústav SAV, terajší Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV. V rokoch 2000 až 2012 bola riaditeľkou ústavu. V súčasnosti je jeho emeritnou pracovníčkou s aktívnym podielom na riešení viacerých terajších projektov inštitúcie. Pôvodnou špecializáciou G. Kiliánovej bola slovesná folkloristika so zameraním na prozaické ústne podanie, širšie na ľudovú prózu a jeho sociálny kontext. Viaceré jej práce z tejto oblasti sa stali základnými mienkotvornými dielami v slovenskej etnológii, zároveň prenikli aj do medzinárodného výskumu v tejto oblasti a boli pozitívne prijaté a oceňované aj zahraničnou vedeckou obcou. Malo to nezanedbateľný vplyv na recepciu diel slovenských odborníkov v zahraničí. V polovici 90. rokov rozšírila okruh svojich odborných záujmov o ďalšie oblasti etnologického a sociálno-antropologického výskumu. Dlhodobú pozornosť venuje otázkam antropológie smrti. Ku kľúčovým z hľadiska vedeckého smerovania G. Kiliánovej patrí široká problematika modernizačných a transformačných procesov. Intenzívne sa venuje aj otázkam kolektívnej pamäti. Zásadný význam pre slovenskú etnológiu – s výrazným vplyvom aj na historiografiu – majú tiež jej publikácie ku konceptu kolektívnych identít.

Gabriela Kiliánová patrí k jedným z najvýznamnejších osobností etnológie na Slovensku i v strednej Európe a zaslúžila sa o medzinárodnú prestíž Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a prostredníctvom neho aj samotnej SAV.

(Plné znenie laudácia v prílohe).

PhDr. Peter Salner, DrSc., je rovnako dlhoročný pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. Do ústavu (ešte národopisného) nastúpil v roku 1975 ako interný vedecký ašpirant. Už svojou kandidátskou dizertačnou prácou sa stal priekopníkom urbánno-etnologického výskumu na Slovensku, postupne však rozšíril svoje vedecké záujmy aj na sociálnu kultúru židovskej minority na Slovensku. V týchto oblastiach patrí dnes k našim najvýznamnejším odborníkom.  

Spočiatku sa orientoval na oblasť sociálnej kultúry v prostredí mesta. Osobitnú pozornosť venoval aj kultúre každodennosti, v historických aj súčasných súvislostiach. Na báze tohto výskumu sa zrodila pod jeho vedením úspešná kolektívna publikácia Taká bola Bratislava (1991), ocenená aj Cenou Egona Ervína Kischa, pozitívne prijatá aj širokou kultúrnou obcou. P. Salner sa tiež intenzívne zaoberal otázkami sociálnych vzťahov v mestskom spoločenstve. Problematika diverzifikácie, tolerancie a intolerancie, otázky etnických menšín sa objavujú vo viacerých čiastkových prácach a editorských počinoch. Východiskovými boli jeho štúdie k otázkam židovskej identity. Zároveň sa podieľal na rozsiahlom výskume, z ktorého vznikol nielen ojedinelý fond výpovedí pamätníkov holokaustu, ale aj vedecky a ľudsky pôsobivá monografia Prežili holokaust (1997). V rokoch 2011 až 2020  P. Salner pokračoval v skúmaní židovskej identity a jej premien od 19. do 21. storočia, s dôrazom na obdobie po skončení druhej svetovej vojny a holokaustu, resp. po roku 1989. Skúmal aj medzigeneračnú komunikáciu v rodine, pripomínanie holokaustu v židovskej komunite, rovnako aj politiky spomínania na celoštátnej úrovni.

Peter Salner je aktívny aj v populárno-vedeckej tvorbe, aktívne spolupracuje s občianskymi združeniami a mimovládnymi organizáciami. Bol jedným z iniciátorov vzniku Dokumentačného strediska holokaustu v Bratislave. Ako občiansky aktivista, ale aj ako reprezentant židovskej komunity sa angažoval pri rozvíjaní židovsko-kresťanského dialógu.

Vďaka odbornej zanietenosti, ale najmä zásluhou rozsiahlej a kvalitnej vedeckej práce a publikačnej činnosti si Peter Salner získal uznanie nielen slovenskej a zahraničnej vedeckej komunity, ale aj širokej verejnosti. Oprávnene ho možno zaradiť k najvýraznejším osobnostiam súčasnej slovenskej etnológie.

(Plné znenie laudácia je v prílohe.)

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Martin Bystriansky