Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top

Aktuality

Titulný obrázok

Slovenskí vedci merajú na Etne gravitačné dáta

21. 7. 2021 | zhliadnuté 363-krát

Slovenskí vedci Pavol Zahorec z Oddelenia gravimetrie a geodynamiky Ústavu vied o Zemi SAV a Juraj Papčo z Katedry globálnej geodézie a geoinformatiky STU v Bratislave sa v týchto dňoch nachádzajú na sopke Etna na Sicílii, kde vykonávajú gravimetrické merania v spolupráci s kolegami z INGV Catania, Osservatorio Etneo. Terénne práce sú súčasťou projektu Ústavu vied o Zemi SAV s akronymom G-ET-SUMMIT (vedúci projektu Peter Vajda), ktorý je prostredníctvom väčšieho medzinárodného projektu EUROVOLC financovaný z EÚ v rámci schémy H2020.

Cieľom projektu je zmerať vo vrcholovej časti Etny gravitačné dáta, pripraviť pre túto oblasť novú mapu Bouguerových anomálií a následne tieto dáta namodelovať a získať 3D obraz o stavbe vrcholových kráterov a štruktúre plytkej časti magmatického systému Etny.

Podmienky sú mimoriadne náročné, pretože Etna po krátkej pauze neprestáva chrliť lávové fontány. Etna je od jesene minulého roka mimoriadne aktívna. „Produkuje lávové fontány a paroxysmy vysoké niekoľko sto metrov, ktoré dosiahli už aj kilometer do svojej výšky. Do ovzdušia spolu s lávou vyvrhuje množstvo popola a sopečných plynov,“ sprostredkováva podmienky vedcov Peter Vajda z Ústavu vied o Zemi SAV. Vrcholové partie Etny v okolí kráterov sú preto pokryté nestabilnými vysypanými sopečnými produktmi a na viacerých miestach steká čerstvá láva úbočiami stovky metrov nadol.

„Toto sú práve tie miesta, kde bolo potrebné vykonať merania. Zdá sa, že Etna sa bráni tomu, aby geovedci mohli nazrieť do jej útrob pomocou meraní tiaže a gravimetrického modelovania,“ konštatuje Peter Vajda a dodáva, „kde vedci merali v pondelok, už v utorok stekala čerstvá láva z erupcie, ku ktorej došlo v utorok nadránom“.

Vedci nevedia odhadnúť, koľko z plánovaných meraní sa podarí zrealizovať, pretože strmé svahy v okolí kráterov sú veľmi nestabilné vďaka čerstvo vysypaným sopečným produktom, ktoré ich pokrývajú. „To spôsobuje lavínky, zosuvy, padanie balvanov, a takto znemožňuje pre nedostupnosť pomerať pomocou GNSS (GPS) presnú polohu meraného bodu a tiaž pomocou gravimetra na vopred naplánovaných miestach,“ vysvetľuje P. Vajda.

Meračská kampaň sa uskutočňuje od 19. do 23. júla.

Spracovala: Andrea Nozdrovická

Foto: Pavol Zahorec, Juraj Papčo