Aktuality

Za spracovanie rozsiahlej analýzy národnostnej politiky a národnostných vzťahov na Slovensku vrátane historických súvislostí týchto vzťahov prostredníctvom interdisciplinárne orientovaného empirického výskumu s využitím jedinečnej metodiky výskumu národnostnej problematiky, získal v roku 2021 Cenu SAV za výsledky vedecko – výskumnej práce projekt APVV Tendencie vývoja etnických vzťahov na Slovensku (komparatívny výskum národnostnej problematiky v rokoch 2004-2020) – (TESS2) – TESS, pod vedením prof. PaedDr. Štefana Šutaja, DrSc. Na jeho riešení sa v rokoch 2016 – 2020 podieľali vedeckí pracovníci z Centra spoločenských a psychologických vied SAV: prof. PhDr. Jozef Výrost, DrSc.; PhDr. Mária Homišinová, PhD.; Mgr. Michal Kentoš, PhD.; Mgr. Mária Ďurkovská, PhD.; RNDr. Branislav Šprocha, PhD.; Mgr. Lucia Heldáková, PhD.; Mgr. Lucia Ištoňová, PhD.; Mgr. Klara Kohoutová, PhD.; Mgr. Juraj Martonyik, PhD.   Súčasťou riešiteľského kolektívu boli aj pracovníci Filozofickej fakulty UPJŠ: doc. PhDr. Jana Šutajová, PhD.; Mgr. Nikola Regináčová, PhD.; Mgr. Mikuláš Jančura, PhD.; Mgr. Barbara Kacerová.

Cieľom projektu bola analýza vývoja národnostných vzťahov v rokoch 2004 – 2016, v rámci ktorej bolo zámerom postihnúť vývoj v oblasti národnostných vzťahov, stratégiu národnostnej politiky SR, ciele a zámery politických strán v závislosti od etnickej príslušnosti, demografický vývoj národnostných menšín na začiatku 21.storočia, kooperáciu európskej a slovenskej politiky v oblasti inštitúcií a riadenia národnostnej politiky, zhodnotenie činnosti a politiky jednotlivých vlád v sledovanom období, vnímanie histórie národnostných menšín, skúmanie historickej pamäte s osobitným zameraním na historické udalosti s etnickým pozadím (slovensko-maďarské vzťahy, rusínsko-ukrajinské vzťahy, vzťahy majority a minority, rómska problematika, nové menšiny, migrácia, bezpečie…). Druhým cieľom projektu bola realizácia interdisciplinárne orientovaného empirického výskumu, zameraného na ťažiskové teoretické, metodologické a praktické otázky etnicity a národnostných vzťahov (so zachovaním metodických postupov aplikovaných v empirickom výskume z r. 2004).

Samostatnú oblasť výskumu predstavovali interetnické vzťahy. V rámci tejto témy boli predmetom skúmania štyri tematické oblasti, a to názory respondentov na historické udalosti, ktoré negatívne vplývali na interetnické vzťahy a ich identifikácia. Nasledovalo skúmanie súčasných interetnických vzťahov, a to: vo vnútri minorít, minority verzus majorita a naopak. V ďalšom bloku boli predmetom otázok aktuálne problémy ovplyvňujúce tieto vzťahy. V neposlednom rade to boli názory respondentov na perspektívy medzietnických vzťahov.

Výsledky komparácie vzťahov etnických skupín žijúcich na Slovensku v prvom kole v roku 2004,  priniesli informácie o hodnoteniach vzťahov Slovákov k jednotlivým minoritám. Zároveň poskytli údaje o hodnotení vzťahov z pohľadu minorít ako aj hodnotenie majority k minoritám. Z priemerných hodnôt postojov Slovákov k minoritám bola väčšina vzťahov posudzovaná neutrálne. Pozitívnejšie hodnotenia vykazovali slovenskí respondenti k českej minorite, naopak negatívne hodnotenia prisudzovali vzťahom s Rómami. Vo vzájomných hodnoteniach vzťahov bola očakávaná reciprocita postojov, čo sa napokon aj potvrdilo. Vo väčšine vzájomných vzťahov (postoje Slovákov k minoritám a postoje minorít k Slovákom) sme zaznamenali porovnateľné hodnotenia. Výnimkou boli vzťahy a vzájomné hodnotenia Slovákov a Rómov. Z pohľadu metodológie je výhodou uvedeného prístupu eliminácia pôsobenia seba-protektívnych mechanizmov, na základe ktorých jedinci hodnotia obyčajne svoje vzťahy k iným lepšie, ako vzťahy iných k sebe. 

V druhom kole zberu dát z roku 2017 v oblasti súčasných interetnických vzťahov, posudzovaných na rôznych úrovniach vyplynulo, že vzťahy Slovákov a menšín v porovnaní rokov 2004 a 2017 mali pozitívnu tendenciu hodnotenia. Respondenti – Maďari na úrovni vnútroetnického vzťahu, ho ohodnotili mierne pozitívne, s nárastom pozitívneho hodnotenia oproti roku 2004. Aj maďarská menšina vzťahy so Slovákmi vnímala pozitívnejšie ako pri výskume v roku 2004, avšak vzťahy k iným menšinám mali zo strany respondentov maďarskej národnosti mierne klesajúcu tendenciu. Rovnako došlo aj k zlepšeniu hodnotenia vzťahov Slovákov k Maďarom aj Maďarov k Slovákom. Majoritné etnikum celkovo vykazovalo zlepšenie vzťahov k ostatným menšinám,  v roku 2017. Mierne zhoršenie vzťahov k Maďarom vykazovali Rómovia. Vo vzťahu k minoritám pomenovali najmä problémy súvisiace so spolužitím s rómskou komunitou. Z hľadiska perspektívy, v horizonte najbližších rokov, vzťahy vo vnútri menšiny, vzťahy Slovákov k menšinám a menšín k Slovákom hodnotili ako vzťahy, ktoré majú tendenciu k miernemu zlepšovaniu. Zaujímavými sú hodnotenia Slovákov voči Rómom a ich zmena z negatívneho pásma do neutrálneho. Maďarskí respondenti hodnotili Rómov mierne negatívne a to približne rovnako v oboch kolách výskumu. Obdobné hodnotenia vykazovali aj rusínski respondenti. Vzťahy Rómov so Slovákmi nadobúdajú v súčasnosti maximálne neutrálnu hodnotu.

Výsledky výskumu spracované do podoby vedeckých štúdií a záverečných monografií prinášajú fakty, analyzujú javy a udalosti, ktoré sa odohrali v slovenskej spoločnosti v skúmanom období v oblasti národnostnej politiky a národnostných vzťahov so zameraním na problematiku maďarskej menšiny na Slovensku. Dokladujú príčiny a dôsledky štátnej národnostnej politiky na postavenie a názory obyvateľstva, ktoré boli  zistené sociálno-psychologickými výskumami. Analyzujú javy, ktoré sa odohrali v slovenskej spoločnosti a dokladujú príčiny a dôsledky štátnej národnostnej politiky na postavenie a názory obyvateľstva. Venujú pozornosť aj národnej politike Maďarska, pretože mnohé „slovenské „riešenia“, či už ide o vládnu politiku, stranícku politiku, či činnosť organizácií a združení maďarskej menšiny na Slovensku, boli ovplyvňované aj maďarskou „národnou“ politikou. Osobitná časť je venovaná politickým stranám a výsledkom volieb na Slovensku, vrátane volieb prezidenta republiky a do Európskeho parlamentu. Pozornosť je venovaná aj špecifickým problémom, ktorých základom je minulosť slovensko-maďarských vzťahov (Trianon, dekréty E. Beneša, autonómia). Predložené práve na základe systematickej analýzy a komparácie dokladujú faktickú prepojenosť histórie, historických poznatkov uložených v historickej pamäti a politiky a ich vplyv na národnostné vzťahy a konflikty. 

Výsledky projektu boli odovzdané Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na základe Zmluvy s Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky z 17. októbra 2016 o využití výsledkov výskumu. V prípade záujmu budú podrobnejšie výsledky sprostredkované aj ďalším štátnym inštitúciám predovšetkým Vláde SR a NR SR, prípadne ďalším zložkám verejnej správy a samosprávy, podobne ako to bolo pri výskumoch Spoločenskovedného ústavu SAV z rokov 2004-2009.

Výskumné zistenia v tejto komplikovanej oblasti etnických vzťahov je možné využiť pre praktickú činnosť riadiacej sféry, ktorá má vždy historickú aj prakticko-politickú a sociálnu dimenziu. 

Významnou zložkou využiteľnosti sú výskumné zistenia, ktoré tvoria teoreticko-metodologické predpoklady pre vytváranie ďalších výskumných projektov v tejto oblasti a možné prognózovanie vývoja v oblasti etnických vzťahov.

To, ako etnické zmeny vnímali respondenti, môže byť významné nielen pre poznanie slovenskej spoločnosti (pre vedu, politiku), ale aj pre vývoj vzájomných vzťahov medzi obyvateľmi Slovenska v súvislosti s ich etnicitou.

Komplexné závery skúmania projektu sú dostupné na stránke: https://apvv-projekt7.webnode.sk/

Text: Mária Ďurkovská, Anna Kalistová

Foto: CSPV SAV