Aktuality

Okrem štátneho sviatku sv. Cyrila a sv. Metoda sme si 5. júla nielen na Slovensku, ale najmä za hranicami pripomenuli Deň zahraničných Slovákov. Tento pamätný deň bol ako sviatok všetkých našich krajanov vyhlásený v roku 1993.

Predpokladaný počet Slovákov žijúcich v zahraničí je podľa oficiálnych údajov cca 1 112 768, podľa odborných odhadov je to však podstatne viac cca 1 810 000 – 1 900 000¹. Vyplýva to z odhadov štatistických úradov, krajanských spolkov, Ministerstva zahraničných vecí SR a zastupiteľských úradov. Je potrebné zdôrazniť, že v jednotlivých krajinách sa odhady počtu Slovákov značne líšia. Rôzne počty vznikajú predovšetkým v dôsledku rôzneho prístupu k sčítaniu: podľa národnosti, na základe slobodného rozhodnutia, podľa údajov od starostov a obcí, podľa etnologických znakov (spoločná kultúra, tradície, obyčaje, symboly),  alebo podľa materinského jazyka. V dôsledku toho zaznamenávame rôzne diskusie o reálnych počtoch Slovákov žijúcich v zahraničí (napr. sčítanie v Maďarsku v roku 2011).

Záujmy zahraničných Slovákov reprezentuje Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ).

Jednu z početných enkláv zahraničných Slovákov tvoria krajania žijúci v Maďarsku. Ich výskumu sa dlhodobo venuje Spoločenskovedný ústav CSPV SAV v Košiciach,  ktorý spolupracuje s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe. Súčasný výskum je zameraný na slovenské školstvo v Maďarsku.  

Doterajšie výskumy týkajúce sa slovenského národnostného školstva v Maďarsku potvrdili, že škola je najdôležitejším faktorom zachovania slovenského jazyka a vôbec slovenskej národnosti, nakoľko v rodinách sa po slovensky rozpráva čím ďalej tým zriedkavejšie a slovenský jazyk je používaný prevažne najstaršou generáciou.

V rámci výskumu Slovákov v Maďarsku je na Spoločenskovednom ústave Centra spoločenských a psychologických vied SAV realizovaný projekt VEGA „Reflexia slovenského národnostného školstva v Maďarsku v kontexte súčasnosti a ďalších perspektív jeho fungovania“. Jeho cieľom je objasniť a analyzovať jednotlivé aspekty súčasnej situácie slovenského školstva v Maďarsku a vyučovania slovenského jazyka.

Začiatkom roku 2019 bol v radoch pedagógov pôsobiacich v slovenských národnostných školách v Maďarsku realizovaný výskum, v ktorom sa pedagógovia sa vyjadrovali k stavu slovenského školstva; k statusu učiteľa, k spolupráci so žiakmi a rodičmi, k záujmu o výučbu slovenčiny; k pedagogickým štandardom, k spokojnosti s prácou atď.

Najväčšiu časť slovenských pedagógov v Maďarsku, až 47,5 %,  tvorila skupina vo veku 51 až 68 rokov. Stredná generácia 36 až 50 rokov bola zastúpená 39,6  %. Len 12,9 % tvorila mladšia generácia vo veku 24 až 35 rokov. Tieto údaje poukazujú na to, že pedagógovia slovenskej národnosti sú vo veku tesne pred dôchodkom a chýba mladá generácia učiteľov, ktorá by nastúpila na ich miesto.

Z vnímania statusu slovenského národnostného školstva vyplýva, že hodnotenie úrovne národnostného školstva má pozitívny charakter. Spätná väzba od pedagógov pôsobiacich v slovenskom národnostnom školstve referuje o celkovom zlepšení v oblasti kvality pedagogického procesu v súčasnosti ako aj o výrazne lepšom materiálnom vybavení škôl. Komunikácia s kolegami aj s inštitúciami má kontinuálnu kvalitu. Čoraz viac sa však prejavuje nedostatočné personálne zabezpečenie pedagogického procesu. Pokiaľ ide o vnímanie statusu učiteľa v slovenskom národnostnom školstve možno konštatovať, že svoje pôsobenie na škole hodnotia pedagógovia pozitívne. Najpozitívnejšie svoj status vnímajú učitelia vo veku 36 – 50 rokov. Záujem o výučbu slovenčiny u žiakov a rodičov vnímajú pedagógovia vo väčšine prípadov pozitívne. Na nezáujem o výučbu slovenčiny môže vplývať napr. preferovanie anglického jazyka, príliš veľa hodín slovenčiny v porovnaní s ďalšími predmetmi ako dejepis, matematika atď.

Popri zmapovaní súčasnej situácie národnostného školstva prostredníctvom pedagógov plánujeme v projekte pokračovať a našim nasledujúcim cieľom bude a preskúmať danú problematiku tiež z pohľadu rodičov a žiakov, resp. študentov. 

Text a foto: Mária Ďurkovská a Michal Kentoš